policie-cr.cz

Moja žena je moja múza. Keď tak nad tým uvažujem. Akože tu stále o nej píšem. Ona akože ani nič také mimoriadne neurobí a ja to hneď vytrubujem do sveta. Napríklad teraz. Ona akože fakt nič neurobila a ja tu o tom píšem. Pričom ona má čo robiť. A je aj dosť v strese. Nenapísala zápisnicu z porady. A mala ju napísať. Už mi to hovorí asi tri týždne.

„Počúvaj, ja mám neskutočne veľa roboty“ povedala mi pred tromi týždňami. A to ja som akože dobrý, lebo si myslím, že to bolo aj pred viac ako mesiacom. „Čo?“ prejavil som prejav chápania. „eMZet, nemám eMZet“ povedala žena a ja som sa prevalil na druhý bok. Ja totiž viem, čo tým moja žena sleduje. Akože nie, že ona má veľa roboty ale akože my máme veľa roboty. Ale eMZet je nad moje nervy. Ja som už so ženou eMZet písal. Mimochodom ja doma nemám až tak veľa roboty. Ja si nájdem čas aj na oddych. Prečítam knižku a pozriem dévedéčko. Skladal by som aj lego ale to by moja dcéra považovala za infantilné a keď už ona spí tak ja už spím dávno alebo minimálne ležím a zaspávam pri knižke alebo dévedéčku. Moja žena ide do postele posledná a vzdychá. „Čo vzdycháš?“ opýtam sa a potom to hneď oľutujem, lebo viem čo mi povie: „no mám nenormálne veľa roboty“. Ja sa potom rýchlo prevalím na druhý bok a ona aj tak povie: „vieš, to eMZet“. A ja potom poviem niečo, čo okamžite oľutujem, ale už je neskoro: „ja ti zajtra pomôžem“. No. A potom je už neskoro. Potom máme obaja strašne veľa roboty.

„Sľúbil si, že mi pomôžeš“ povie žena na druhý deň a ja viem, že som už normálne zodpovedný. Ja som so ženou už eMZet robil. Pomáhal som jej a ona ma stále kritizovala. Robili sme to dve hodiny a stále som to mal zle. Je to logické, lebo ja o eMZet veľa neviem. Bolo to na nervy a tak to teraz odkladám. Akože nemám čas. Akože mám strašne veľa roboty a tak. Ale nepomáha to. Na moju ženu ako už niektorí viete moje vzdychanie nefunguje. Moja žena letí na úplne iných chlapov. Ja to viem a niekedy to aj využijem. „Počúvaj urobíme to zajtra, teraz si pustíme film“. Moja žena je zodpovednejšia ako ja a prejavuje sa to tým, že ťažko vzdychne a povie: „super“. Ten prejav zodpovednosti je teda v tom ťažkom vzdychu. Potom si ľahneme do postele a ťažko vzdycháme a pozeráme film. Niekedy zaspíme hneď a niekedy až o dvadsať minút. Niekedy žena vydrží alebo vydržím ja. Čo sa pamätám obaja sme už dávno nevydržali. Tak teda pozeráme a ťažko vzdycháme a čas nám beží pomedzi prsty.

Najradšej robím eMZet z Bratislavy. Včera mi žena volala. „Čo nového?“ opýtal som sa a mohol som si to odpustiť. „Mám veľa práce“ ozvalo sa v telefóne a mohol som sa staviť, že moja žena povie eMZet lebo to aj hneď povedala: „emZet, stále nemám to eMZet“. Chvíľu som bol ticho a potom som bol múdry: „počúvaj kašli na to, pusti si Zemana“. Ja som totiž žene kúpil majora Zemana a špeciálne časť Kvadratura ženy a tak som ešte do telefónu dodal: „nechaj si to eMZet na poslednú chvíľu, je tam tá rozrezaná žena“. „A čo si asi tak myslíš, že mám teraz v ruke?“ opýtala sa žena a ja som vedel, že má v ruke rozrezanú ženu. „To je dobre, také veci si treba nechať až na koniec“ dodal som a tešil som sa, že som ušiel práci.

Dnes mi žena zase volala a zase hneď vzdychala: „robím eMZet“. Nech to znie akokoľvek sprosto potešilo ma to. Keď moja žena urobí eMZet tak ja to eMZet už robiť nemusím: „a tú kvadraturu ženy si už videla?“. Videla lebo povedala: „videla a videla som aj Monka a jedného Columba, už som si nechala len posledného“. A potom bolo ticho a moja žena povedala: „mňa z toho porazí, vôbec sa mi to nedarí a mám tam samé chyby“. „Hmm“ povedal som to najmúdrejšie čo môže povedať človek, ktorý chce aby niečo čo mu hrozí urobil niekto iný. „A chyby sú aj v tých s ktorými si mi pomáhal“ dodala žena a ja som na to nič nepovedal.