Pravouhlo ostro sklonené

na polceste k bolesti.

A stále klesá !

Koľko trpkosti sa do srdca pomestí?

Tak kde si  Bože - na nebesách ???

V ohrade duše vysoké silné múry

a smutné čierne kone.

Ujsť sa nedá !

Darmo sa brániš, darmo stoneš...

SI NIČ

SI BIELA KRIEDA

Nech len píšu s Tebou...píšu,

skladajúc vlastné slastné symfónie !

Nakoniec zostaneš len malá bodka.

V bode nula sa prázdne skryješ...