V prázdnote zmysel hľadá...

Zrak mi po miestnosti blúdi,

v nemej prázdnote zmysel hľadá,

myšlienka spomienku v hlave súdi,

z očí mi ďalšia slza padá.

Vyčítam si všetky moje skutky,

preklínam to, že žijem,

Diablovi podávam svoje ruky,

hriechy a viny svojou krvou zmyjem.

Len krvou svojou očistiť sa môžem,

len krvou svojou môžem zaplatiť,

že život skončí, to dobre viem,

viem, že aj to čo nemám,

aj to sa stratiť dá.

Zabudnutý je môj život,

stratená vo večnosti je láska,

nik nikdy nehral podľa pravidiel,

každému zakrývala tvár obyčajná maska.

Aj mne zakrývala moju tvár,

aj ja som pri hre života podvádzala,

ostáva mi posledných sekúnd pár,

aby som vrátila všetko,

čo som iným v živote vzala...