Človek vyrastá v presvedčení, že sa môže zlepšovať alebo zhoršovať.
Má pocit, že sa poučením zlepší. Alebo keď nadobudne nejakú zručnosť, niečo sa naučí atď, že sa zlepší.
Že sa môže zlepšiť. Že sa môže zhoršiť.

V skutočnosti človek sa len mení. Nie k lepšiemu alebo k horšiemu. Mení sa smerom k inému stavu bytia.

Keď o niekom človek povie, že sa zmenil k horšiemu, v skutočnosti len hodnotí, že je pre neho dotyčný už menej prijateľný.
Keď mnohí vravia, že sa tak dotyčný zmenil, vyjadrujú len mnohí, že je pre nich menej prijateľný.
Nič viac.

Jak  som sa ja kedysi chcela zlepšovať. Lenže som zistila, že každým zlepšením platím zhoršením v niečom inom.
Vždy sa mi nejaká podoba pozdávala viac ako iná. Chcela som byť komunikatívna aj s cudzími, stala som sa.
Chcela som byť otvorenejšou, stala som sa takou. Chcela som plno vecí. A zmenila som sa na mnoho svojích predstáv.
A za každú zmenu som zaplatila inou povahovou črtou.
Keď som kedysi bola výborný poslucháč a málo som mlela, tak som bola celkom iná, ako som teraz, keď sa mi už nechce
tak dôsledne všetko počúvať a analyzovať a kľudne aj niečo sto krát neprežuté poviem a kľudne si aj meliem svoje.
Keď som sa naučila ľahšie zoznamovať, musela som sa naučiť plno "schopností", ktoré som nemala. Pýtať sa na dáke otázky, variť z ničoho.
Pred tým som bola proste ticho ale bolo to pre mňa skľúčujúce.

Nuž áno. Ja som mala tendencie vždy sa pozorovať a skúmať jak dobrá som. Dobrá pre koho ?
To bola tá ústredná otázka, ktorú som si nekládla, keď som sa formovala a skúmala.
Chcela som byť dobrý človek. To som chcela. A menila som sa na dobrého človeka podľa svojích predstáv.
Zlepšila som sa ?
Nie. Zmenila som sa.
Neexistuje podľa mňa žiadne zlepšovanie.
Jediné čo je, je subjektívny aktuálny postoj k tomu ako sa cítim. Ak sa cítim čoraz lepšie tak je to fajn.
Ak sa to nezhoduje s predstavami okolia, hold musím sa zmeniť, alebo proste reakcie okolia ohodnotím nižšie.
Ľudia sa nezlepšujú a nezhoršujú sa, plynú prirodzene z jednej podoby do druhej.

A neexistujú ľudia, ktorí sa nemenia.
Áno , vraví sa, že ľudí dospelých už nezmeníš.
Zmeníš ťažko ich zvyky. Zvyk je monotónne automaticky sa opakujúca podmienená reakcia.
Áno, zvyky zmeníš ťažko. Aj zvyky v myslení ťažko.
Ale i tak sa menia, všetci.
Každou skúsenosťou, každou myšlienkou, každým vnemom , dotykom.
Nuž si myslím, že to dospelých už nezmeníš nabrala na nepresnom význame.

Ľudské vlastnosti nie sú zďaleka jedinou vecou, ktoré sa "nezlepšujú".
Každá vedomosť, každá skúsenosť, dovednosť (schopnosť použiť vedomosť ), nadanie ... je na tom rovnako.
Nič z toho nás nezlepšuje.

Pýtate sa prečo ? Prečo sa nezlepšujem, keď trénujem na gitare v globále ?
Pretože všetko, čo trénujem, mením. Mením spôsob sluchu, spôsob dotyku, rytmu. Mením sa.
Ale tým nevyhnutne prichádzam o niečo, čo som vedela pred tým.
Možno si poviete, ale veď keď pred tým som nebol na to citlivý, tak teraz, keď som sa zlepšil, tak je to lepšie.
Nie je to lepšie. Lepšie neexistuje. Je to iné.

Každá vedomosť nás rovnako ochudobňuje ako nám pridáva nový rozlet. Iba ak sa človek naučí vzďaľovať od svojích poznatkov, môže človek byť človek trochu, TROCHU, nezávislí od svojích vedmostí.
To čo vás napadne, v čase, keď nejakú vedomosť nemáte, by vás s inou vedomosťou nemuselo napadnúť.
Každá vedomosť nás ťahá ísť smerom, ktorý poznáme ...

Fotograf vidí celkom inak po rokoch. Mení sa každou zachytenou fotkou, každým zlepšením. Nie k lepšiemu, k inej zmene.
Možno prijatelnejšej pre väčšinu, možno nie . Možno prijatelnejšej pre neho , možno nie.

Človek nedokáže zachytiť čo všetko sa mení, keď sa mení.
Meníme sa v jednom smere, a pritom meníme celým náš skromný malý individuálny vesmír.

Keď sa zlepšíte v logike, meníme celý svoj vnútorný svet.
Keď sa zlepšíme v hudbe, meníme celý svoj vnútorný svet.
Keď sa zlepšíme v tancovaní, v písaní, v tom že sme lepší pre iných, že viac počúvame ....
Vždy sa mení všetko vnútri. A pretože vnímanie našeho okolia je výsledkom interakcie s naším vnútrom,
meníme OKOLIE. A pretože meníme OKOLIE , okolie nás inak vníma. To mení ich vnútro . Oni menia okolia.
Meníme v každej sekunde VESMÍR.

Nezlepšujeme ho. Meníme ho.