26.7.2009
Svetlé noci strieda slnečné ráno. Do mesta si pre istotu zoberieme dáždniky. V Pobaltí napríklad nemajú ani kúpaliská. Taký luxus si totiž naplánovať nemôžete. V lete Vám ostáva osviežiť sa v 20-stupňovom mori alebo odtiahnuť na juho-západ.
Predstava príjemného večera v Estónsku je nasledovná: barbekjú, pivo, cider, sheesha... Cider som si výnimočne obľúbila, lebo višňový chutil takmer tak dobre ako belgické pivo Kriek.
Annika je určite rada, že sa mi páči. Áno, páči sa mi kultúra, ovzdušie, národná hrdosť Estónčanov, architektúra, príroda, cestné komunikácie..., no zatiaľ asi všetko. Vďaka priateľom z Tallinnu spoznávame nefalšovanú neturistickú tvár Estónska a život v nej pozorujeme ako ten vo vlastnej krajine.
Márne hľadám socialistické budovy na predmestiach. Je ich tam len veľmi málo. Architektúra Tallinnu prekvapuje svojou unikátnosťou. Zachováva si svoj severský ráz a "socialistický realizmus" sa objaví iba kde - tu. Len aby sa nezabudlo.
Rusov je v krajine veľa, samozrejme, ale moderná história je už raz taká. Estónčania si chránia to svoje.
A hoci sú ateistickým národom, v hlavnom meste sa kostolom nevyhneme. Je ešte niekde v Európe ortodoxný kostol? No veru, myslela som si že sú len v Moskve:
Tallinnčanov hnevá, že tento kostol, ktorý nemá s ich kultúrou nič spoločné, postavili priamo oproti Estónskemu parlamentu. A tak turisti prídu a cvakajú, cvakajú.. chrbtom k parlamentu.. Veď aj ja som sa tak zachovala. No Annika ma na to upozornila, a tak som pre istotu objektív otočila aj na druhú stranu:
V Tallinne, tak ako vo Vilniuse, nemáte pocit, že život kmitá závratnou rýchlosťou. Hoci sa práca a obchody ani v nedeľu nezatvárajú, mesto stále dýcha a je priestranné, takže pokojne môžeme sledovať odtienky Estónskej kultúry. Tú kultúru tvorí necelých jeden apol milióna Estónčanov (počítajúc aj menšiny) roztrúsených po krajine, ktorú budeme dýchať ešte pár hodín. Už teraz viem, že moje srdce bude odteraz navždy pišťať po návrate.
V uličkách historického centra na mňa dýchal hlavne stredovek:
Tallinn pri západe Slnka:
Song Festival Ground je miesto, kde sa podla slov Anniky, stretne raz za 4 roky celé Estónsko. Spieva a hrá sa všetko dobré čo tradičná i moderná estónska hudba ponúka. Táto udalosť v sebe nepochybne nesie i myšlienku o zdvíhaní národnej hrdosti a povedomia. Ďalší festival sa bude konať prvý júlový víkend 2013.
Komentáre
WAU
Maya...
:)
lasky: mne zas imponovala odmalička severská atmosféra v starých filmoch a rozprávkach a preto... som rada že som tam išla
Aha... priťahovali ťa trollovia?
nadherne