Najnovší rozsiahly konflikt medzi Izraelom a hnutím Hizballáh opäť nastoľuje otázku ako zaistiť bezpečnosť Izraela. Vzhľadom na jeho vojenskú silu je to jedným z nevyhnutných predpokladov stabilizácie situácie na Blízkom východe. V súčasnosti izraelský predstavitelia uvažujú o bezpečnostnej zóne v južnom Libanone, ktorú by kontrolovala izraelská armáda (IDF - Izraelské obranné sily) alebo medzinárodné vojenské jednotky. (Izraelský minister obrany, Pravda 26. 7. 2006). Medzinárodné vojenské jednotky v potrebnej sile a s bojovým mandátom sú v nedohľadne, izraelská armáda silnou realitou a obsadenie južného Libanonu Izraelom sa teda dá predpokladať. Bude to chrániť izralské územie ale nie predsunuté jednotky izraelskej armády. Obsadí izraelská armáda po únose ďalších vojakov ďalšie územie ďalej na sever?
Rakety vystrelené bojovníkmi Hizballáhu zasahujú aj Arabov na území Izraela. Dopadajú teda na územie, ktoré je aspoň sčasti osídlené miešane. Ak je územie etnicky podelené uľahčuje to výber (vojenských) cieľov na diaľku, ak je etnicky miešané uľahčuje to výber (civilných) cieľov pre realizáciu samovražedných teroristických útokov. Hizballách by však určite neostreľoval pásmo Gazy, aj keby ho bol schopný zasiahnuť. Drobné straty na Araboch na severe zrejme berie ako nutné zlo.
Izrael asi nemôže obetovať významnú časť svojho územia pre bezpečnostnú (zásekovú) zónu. Za predpokladu zotrvania na svojom území môže len postaviť múr, strážiť ho a sledovať či zostreľovať prelietajúce rakety.
Izrael sa však pripravuje na vojenské obsadenie južného Libanonu, ktoré asi nebude jednoduchšie než americká prítomnosť v Iraku. Ďalšou variantou by mohlo byť politicko - ekonomické podriadenie si Libanonu. Teda, že Izrael by ekonomicky podporoval Libanon výmenou za pokoj na hraniciach. Premena štátu Libanon na obchodnú spoločnosť s hlavnou účasťou Izraela ako susedného štátu (po starom protektorát) by však zrejme narazila na nesúhlas drobných akcionárov, teda občanov Libanonu.
Ak považujeme koloniálnu správu, mandátne územia a pod. za prekonanú a neprípustnú formu obmedzovania suverenity štátotvorných etník (tvoriacich štát Libanon) a nedočkáme sa nahradenia pozorovateľských či "mier udržiavajúcich" jednotiek OSN reálnou a bojujúcou vojenskou silou, dôjde zrejme k vybudovaniu predpolia a akejsi vojenskej libanonsko-izraelskej hranice v šírke od 3 do X km. Ustanovenia medzinárodného práva sa dovtedy však len ťažko zmenia a bude teda potrebné používať slovo okupácia.
Pokiaľ bude Štát Izrael v ohrození bude na svoju obranu používať vojenskú silu ale pokiaľ budú na Blízkom východe aktívne izraelské zbrane v priamom konflikte Židov s Arabmi nebude tam mier. Pre oddelenie izraelských a arabských zbraní mimo územia Izraela existuje okrem málo reálnych medzinárodných jednotiek aj praktická možnosť využitia žoldnierskych jednotiek v službách OSN po vzore Spojených štátov amerických v Iraku. S jasne stanoveným platom aj povinnosťami. Ďalšou zatiaľ nespomínanou možnosťou je vyslanie križiakov alebo pápežskej Švajčiarskej gardy.
Požiar sa však môže kedykoľvek rozšíriť zo samotného územia Izraela. Situácia teda vyžaduje nič viac a nič menej než židovsko - arabský, kresťansko - arabský a arabsko - arabský dialóg o všetkých problémových otázkach a všestrannú vôľu riešiť ich.
To neznamená, že sa má Izrael prestať brániť. Znamená to, že sa má aktívne podieľať na budovaní mieru a bezpečnosti pre svojich židovských aj arabských občanov a aj pre občanov susedných arabských štátov. A na to len zbrane nestačia. Podľa hesla: Ak chceš mier, pripravuj vojnu chudobe, zaostalosti, obmedzenosti, hladu, chorobám atď.
| Wednesday, July 26, 2006 Compiled 2 AM E.T. |
 |
Israel to Occupy Area of Lebanon as Security Zone
Komentáre