V prvom rade sa chcem ospravedlniť všetkým buzerantom za zneužívanie mena buzerant na účely kritiky buzerácie a blbosti, ale priznám sa, že to bu- znie tak krásne. Nakoniec – prišiel na to už aj Rytmus a na čo Rytmus príde, musí byť dobré.  Teda... Nič proti Rytmovi, predpokladám, že sa mu darí omnoho lepšie, ako kope nímandov, ktorí so mňou zdieľajú kanceláriu, budovu, mesto, plán, či akékoľvek iné určenie miesta výskytu. Including myself.

 

Príjemné je, že sa opäť môžem venovať obľúbenému to športu, ktorým je vyžívanie sa v sračkách. Fekáliách. Vlastne – začínam mať nepríjemný dojem, že som rozpoltenosť povýšil na spôsob života.  V kompletne chlapskom kolektíve som sa ocitol ako jediný pojebaný pustovník vo výlučne ženskom, čo mi znemožnilo vytvoriť si vzťahy s osadenstvom, ktoré dokáže močiť postojačky od prírody (áno, existujú už všelijakô dômyselnô nástroje, umožňujúce dosiahnuť ten zázračný pocit omočenia kmeňa aj krajšej časti populácie). Napriek tomu, že závisť je smrteľný hriech a áno, viem, že chyba je vo mne. Ergo žiadne podnikové akcie, športy a ostatné veci charakterizované skratkou etc., milý rieperko môže od veľkého mojo očakávať maximálne pritrúble pozvanie na formálnu celofiremnú akciu, na ktorú ho, zrejme z ľútosti, prihlásila slečna odvedľa.

 

Ale pozerám, že sa opäť prepracúvam k sebaľútosti. Vrhnem sa preto radšej na kritiku. Alebo možno na otvorenú otázku.

 

Čo si mám kurva myslieť o spoločnosti, kde mňa nútia nechať si podpísať objednávku na sračku za 12 korún a ktorej manažéri zatiaľ veselo prepierajú peniaze na Kajmanských ostrovoch?

 

So sorry, v rámci psychohygieny. Starting to feel, že o chvíľu prídu žalúdočné vredy.