Skôr než začnem svoju kritiku, mali by ste vedieť že Slovensko mám rád. Mám rád moje rodné mesto, Bratislavu, neďalekú obec, v ktorej bývam, Stredné Slovensko, kde som zažil mnoho pekných chvíľ, naše krásne Tatry a prírodu celkovo. Fandím našim futbalistom, hokejistom, chutia mi tradičné slovenské jedlá, som spokojný s klimatickými podmienkami v tomto malom srdci Európy a som hrdý na krásu slovenských žien. Čím viac vám však na niečom záleží, máte k niečomu citovú väzbu, o to viac vás potom, určité veci trápia. Viem že na svete sú aj väčšie problémy, než tie, ktoré sa chystám uviesť. O to by však mohlo byť jednoduchšie, odstrániť ich, resp. aspoň minimalizovať. Niekedy stačí zamyslieť sa a chcieť.

V dnešom, digitálnom svete sa k písanému slovu dostávate dennodenne, predovšetkým na sociálnych sieťach. Súkromné správy, ok, tie príliš neriešim, hoci dokážem byť aj tam vytrvalý a ľudí opravovať. Ak už však píšete komentáre a vyjadrujete svoje názory do verejných skupín, na fórach, v diskusiách, alebo čo i len na ploche Vášho priateľa, skúste dbať na to aby mal ten text hlavu a pätu a najmä (!) dobrú gramatiku. Ani ja som nedostával v škole jednotky z diktátov, aj na mojom blogu sa sem tam drobná chybička nájde. No keď píšem niečo teraz a nie som si istý napr.ktoré i/y do slova patrí, použijem synonymum, alebo si správny tvar slova vyhľadám na internete. Na dyslexiu sa nemôže vyhovoriť každý, mnohí z vás sú jednoducho buď naozaj hlúpi, alebo leniví zapamätať si určité základy.

Ďalšia drobnosť, ktorá mi dráždi oči, sú nespisovné slová a tzv.čechizmus. Áno, boli sme jedna republika, naše reči sú si podobné, do dnes je veľká časť filmov či kníh uvádzaná aj na Slovensku len v českom jazyku. Odborné a zaužívané slová, prevzaté z angličtiny (chat,web,mail,stalker, selfie atď.) sú samostatná kapitola. Sme však Slováci, máme krásny, hoci ťažký jazyk, mali by sme naň byť hrdí a používať ho správne. Nárečia vcelku tolerujem, niektoré sú zábavné, niektoré zaujímavé, keď na mňa rozpráva "stredoslovenka", zdá sa mi to celkom sexi. Keď však vidím alebo počujem napr. slovo „pokaždé“ tak ma ide rozhodiť. A podobných slov, ktoré ma týrajú, je viac, neskôr sa k nim vrátim.

Keď už nie je problém v gramatike a spisovnosti, dokážu ma rozladiť nesprávne pomenovania, ktoré sú tak trochu urážajúce. Ideálny príklad: Blava. Blava, je umelý vodný tok kdesi v Trnavskom kraji. Nanešťastie je na Slovensku hlúpy zvyk, nazývať tak naše hlavné mesto, Bratislavu. Ak už som raz lenivý, vysloviť či napísať to celé, použijem skratku „bé áá“. Samotné slovo „blava“ mi znie odporne, keď to človek vyslovuje, akoby mu bolo zle od žalúdka. Navyše, nepočul som, že by sa Košice, Banská Bystrica či Zvolen nazývali niekde inak, než pravým menom. Myslím si, že ide o zakomplexovanosť a závisť národa voči svojmu hlavnému mestu, ale to už je iná téma.

Ak sa mám zamyslieť nad hlavnými vinníkmi upadajúcej jazykovej úrovne Slovákov, sú to predovšetkým médiá. Verejne vystupujúci ľudia, ktorí su často vzorom pre mládež aj pre inteligenčne jednoduchších jedincov. V dnešnej dobe v televízii chýba cenzúra, často profesionálni moderátori a redaktori používajú nespisovné výrazy a niektoré portály dokážu napísať „gramatickú hrúbku“ aj priamo do "titulky" (viď. topky.sk). Samostatná kapitola sú potom ľudia vo vedení firiem. No skúste mať rešpekt voči šéfovi, ak napíše svojim zamestnancom „bude to ťachšie“ alebo „vydať zákazníkovy“.

V trende sú primitívne reality show typu Farma, kam sú zámerne vyberaní hlúpi jedinci, veď hlavne že je zábava. Smutné je že čím väčší hlupák, tým väčšej davovej psychóze národ podľahne. Desperádo, Martinka z Turca, Braňo Mojsej, rôzne lacné „štetky“ typu Plačková... alebo taký Fattypillow, známy youtuber a jeho plytký, hlúpy „humor“. Toto sú "hrdinovia" národa, tlačení do povedomia verejnosti médiami. Ľudia, ktorí by práve naopak, mali mať zakázané, akokoľvek verejne vystupovať! Veľmi zlý trend, ktorý výborne vystihol napr. raper Suvereno v skladbe Osprostená mládež.

Každopádne ľudia, prosím! Skúste byť naozaj hrdí Slováci na úrovni. Čím viac si osvojíte určité základy, tým jednoduchšie to pre vás bude. Nemám vyštudované školy, nemyslím si o sebe že som vysoký nadštandard po stránke inteligencie, napriek tomu, mi tieto veci veľký problém nerobia. Tak prečo by to mal byť problém pre vás?!

„Ženy rady, chlapi radi. Hladní ľudia, ja som hladný. Biť palicou, byť doma. By, aby, bystrý, atď (jednoducho vybrané slová, ktoré aj keď neviete vymenovať z pamäti všetky, jednoducho to bije do očí, ak sú napísané s nesprávnym i/y). "Ty si super, tí ľudia nie sú. Zober ma SO sebou, tá tyč je ZO železa. S kým s čím/ z koho z čoho“.
Ani sám to neviem pomenovať podľa tých trápnych poučiek z hodín slovenčiny, napriek tomu, úplne prirodzene a automaticky viem, ktoré i/y, kedy použiť. Je to také zložité?

Nehovorí sa „pokaždé“, ale „vždy, zakaždým, neustále“. Nie „trebalo by“ ale „bolo by potrebné/bude treba“. Nekukám, ale pozerám. Nie je to dotaz, ale otázka. Stačí aby ste sa naučili vnímať, čo čítate a rozmýšlať, počas toho, ako píšte.

Mrzí ma, že za posledný mesiac som sa až dva krát stretol s negatívnou reakciou, keď som si dovolil niekoho opraviť. Chápem, môže to byť občas z mojej strany otravné, keď niekoho často opravujem. Sú ľudia, ktorí píšu alebo rozprávajú v takom silnom dialekte že ani nemá význam ich opravovať. Koho už dlhšie poznám a vidím že mu niet rady ani pomoci, nechám ho robiť si hanbu naďalej. Poznám však aj ľudí, o ktorých si myslím, že sú dostatočne inteligentní a vzdelaní na to, aby písali a rozprávali na správne, no napriek tomu, ich to netrápi. Dokonca sa dokážu uraziť, ak ich opravíte, namiesto toho, aby poďakovali, či sa nad tým aspoň zamysleli a po druhý krát rovnakú chybu nezopakovali.

Ešte raz zopakujem, nechcem sa povyšovať nad iných. Hoci o sebe nemám nízku mienku, viem o ľuďoch vzdelanejších, talentovanejších, cieľavedomejších. O to viac považujem správnu gramatiku a rétoriku za absolútny základ komunikácie, za niečo úplne prirodzené! Kto toto neovláda, mal by mať buď potvrdenie o diagnoze od doktora alebo si priznať fakt že je jednoducho hlúpy. A je vás, milí Slováci, bohužiaľ stále viac a viac.