Nie, jejda, nejdeme si prepichovať tukové vankúšiky! Oni tie mrchy držia ako najaté! Len ma tak napadlo, že ak by sme to začali robiť ako naše staré mamky, po večeroch zamestnať naše nenechavé pršteky, ktoré podchvíľou hľadajú, čo dobrého by do našich úst preniesli, či už čipsy, čokoládky, keksíky, cukríky...

Normálne, veď to poznáme všetci - napínavý film v telke a prsty by tancovali! Tak im treba do nich vložiť ihlu, niť a  kúsok vyšívacej panamy a budeme mať vystarané! Aj nás to vyjde lacnejšie, aj susedy budú závidieť (a všetky budú svorne tvrdiť, že na také dačo ony nemajú čas), aj my budeme na seba hrdé a zrkadielko, ktoré sme úporne naučili odpovedať na známu otázku,  kto je najkrajší na svete, prestane klamať.....

Ale čo s našimi chlapcami? Ja to mám vyriešené, Matahár musí jednou rukou škrabkať psíka a druhou mňa, ale pevne verím, že na niečo prídete. Len asi by sa na štrikovanie či háčkovanie nedali. Starí otcovia sa večne vŕtali v nejakých mašinkách, v obývačke na stole rozložených - dnes by im to už neprešlo, ale verím, dámy, že vy určite na niečo šikovné prídete.

Krásne večery vám praje Mata Hari....