To je normálne na nervy. Bolí ma úplne bezdôvodne. Nemá na to ani najmenší dôvod. Spalo. Tak nech čuší. Normálne išlo do postele včas. Neponocovalo. Nerobilo žiadne prudké pohyby. Dostalo najesť a napiť. Tak čo mudruje. Čo vyťahuje bolesti každej kosti a každého centimetru štvorcového kože. O vnútornostiach nehovorím. Povedal by som, keby som vedel, že čo kde je. Ale neviem, len to bolí.

Hovorí sa tomu, že ma bolí celý človek. Ak by ste mali teraz trochu času tak by som vám vedel vypovedať pravdu o celom ľudskom tele. Mohol by som, keby som vedel ako sa to všetko, čo ma teraz bolí, volá. Bolia ma napríklad obe holenné kosti. Viem to, lebo viem ako sa volajú. Cítim však aj svaly o ktorých neviem povedať ako sa volajú ale sú na lýtkach. Potom ma bolí chrbát tam nižšie. Okolo drieku. V pravo trochu viac ako v ľavo. Bolí ma koža na pravej lopatke. Ako teraz klepocem do klávesnice tak ma bolia aj vankúšiky na prstoch a bolí ma aj to miesto, kde sa spájajú palce a ukazováky. Celá chrbtica ma bolí.

Keď sa tak zamyslím, už ani neviem čo ma nebolí. Lebo napríklad si poviem, že ešte nechty ma dnes ráno neboleli a len čo si na ne spomeniem rozbolia ma ukrutnou bolesťou. Teraz som úplne vážne myslel, že hlava ma dnes ráno nebolí ale hneď ma od toho nápadu tak pichlo pod čelom nad pravým okom, že to ani nepoviem. Lebo bolí aj tam. Strašné pocity. Tak cítim sa tak voľajako prevalcovaný.

Kedysi som na takéto celotelové bolesti musel tvrdo pracovať. Napríklad som celú noc robil somariny. Alebo som celý deň kráčal. Niekam. Turisticky. A aj späť. Alebo som nekráčal nikam ale robil som veci, z ktorých potom bolí celý človek. A potom ráno mi to bolo aspoň jasné. Toto som urobil a toto je teraz trest. Aj som si vtedy vedel povedať: "Tak toto už môj milý nerob, lebo to raz budeš starý chlap a bude ťa všetko bolieť a ty už ani nebudeš vedieť, že prečo ťa to bolí". Ale pravdu povediac neveril som tomu. A mimochodom, kedy je starý chlap už starý. Som už teraz starý chlap? Keď ma telo bolí ako starého chlapa?

Tak toto sa mi deje dnes ráno. A nielen dnes. Zobudím sa a som zvalcovaný. A pritom neexistuje dôvod. Nič. Je najedené, napité, umyté a aj zuby má vyčistené. Nikde nebolo, nič zlé nerobilo. Ja vlastne mám na to telo také nervy, že by som ho najradšej nakopal do zadku. Ale nemôžem. Bolí ma už len predstava toho. Jednoducho sa to už stalo. Zrazu chodím po svete s telom, čo si robí čo chce. A ráno ma sa mu chce špeciálne bolieť ma. Ubližuje mi telo toho chlapa, čo v ňom musím byť od rána do noci. A niekedy aj v noci. Normálne si v ňom spím a zrazu si tá sviňa zabolí. Tak v takom tele sa aj blbo spí.