(Rebeka I.)

 

Zložila Maureen na zem, a vstala. Začala sa obzerať po izbe.. „Máme to tu pekné“, pomyslela si. Keď bola ešte malá, izbu jej zariaďovali rodičia, ale ako rástla, vždy si tam spravila niečo ručne. Na posteliach majú ručne robené deky, na stenách obrazy, ktoré maľovala, a jej pýchu, prvý ručne robenýgobelínový koberec. Ten sa jej páči najviac, je naňho právom pyšná. Každý kvetináč má nejaké ozdoby z jej „dieľne“, na zemi má pri posteliach pletené koberčeky.. Rebeka proste rada niečo robí, na 12-te narodeniny dostala od rodičov tri knihy s ručnými prácami. Už ako malá veľmi rada vyrábala ozdoby, ktoré potom umiestňovali po celom byte. Všetko sa snažila robiť vo veselých a teplých farbách, čiže všade prevládala červená, oranžová a všetky možné odtiene podobných farieb.

Vyšla z izby a z kuchyne počula otca, ako hovorí: „Katka, mohla by si sa prísť na niečo pozrieť?“

Keďže odozva neprichádzala, vošla do obývačky, kde ako správne predpokladala, našla mamu, ako stojí nad žehliacou doskou, v ušiach walkmana a ticho si pospevovala. Obišla ju, aby ju mama zbadala, nechcela ju vyplašiť.

„Jéj, nepočula som Ťa prichádzať.“

„Ani sa nečudujem. Čo počúvaš?“

„Teraz pre zmenu Elán.“

Posledný týždeň počúvala na striedačku tri kazety od Nedvědovcov. Rebeka vedela, že jej mama rada počúva hudbu, najradšej country a folk alebo Elán, a keďže jej mladším dvom súrodencom takáto hudba nebola po chuti, kúpila jej okrem obľúbených kaziet aj walkmana, nech sa tí mladší necítia byť rušení. Od Vianoc teda jej mama skoro stále mala na ušiach walkmana, ak robila nejaké domáce práce.

„Som rada, že sa Ti páčia. Ocino Ťa volal, aby si sa išla na niečo pozrieť. Je v kuchyni. Vlastne kvúli tomu som aj za Tebou prišla.“

„Ďakujem, už idem.“ Položila už vypnutú žehličku na bezpečné miesto. „Vieš, ocino sa chcel pozrieť na ten vodovod, tak asi preto ma volá.“ Vysvetľovala dcére po ceste do kuchyne. A naozaj, našli ho, ako stojí s náradím nad umývadlom. Práce im vymieňa vodovodnú batériu. Bola ju s nimi vyberať. Všetky práce doma sa snažia robiť sami, už týmto spôsobom veľa ušetrili. Aj kachličky k sporáku a celú kúpeľňu si robili sami.

„Tak už som tu.“

„Čo myslíš, nemali by sme k tomuto ešte..“

Rebeka sa otočila, že sa ide prezliecť.

Keď sa vrátila, otec objímal mamu a spoločne sa tešili z ďaľšej, aj keď minimálnej zmeny v ich byte. Ale ako sa všetci za tú dobu naučili, každá maličkosť, ktorá im skrášli byt, je krok k lepšiemu.

„Idem na chvíľu von. Netreba vyniesť smeti?“

„Nie, Tomáš pred chvíľou odišiel, a zobral ich.“

„No dobre. Tak ahojte.“

„Ahoj“ ozvalo sa zborovo.