Pred štyridsiatimi rokmi oslavovala Mária Ďuríčková svoju päťdesiatku.
V tom roku vychádza zaujímavý autorský výber tvorby pre deti z redakcie časopisu Zornička pod názvom Poklady Zorničky. Dvadsať autorov umeleckého slova a súčasne dvadsať renomovaných slovenských výtvarníkov – ilustrátorov tu prezentuje zlomok svojej tvorby, venovaný deťom. Medzi majstrami slova čítame známe mená: Krista Bendová, Ján Kostra, Hana Ponická, Miroslav Válek, Štefan Žáry a pravdaže aj Mária Ďuríčková. Každý z nich sa aj v jednostránkovej eseji prihovára mladým čitateľom a tiež ich rodičom či učiteľom.
Mária Ďuríčková píše toto:
Vyrástla som na dedine. Dnes je celkom inakšia, vtedy to bola starodávna dedina. Nosili sme kroj, pásli husi a kravy, od jari do jesene sme behávali bosí. Ej, tá radosť skackať po zablatenej ceste z jedného utľapkaného miesta na druhé, z jednej skalky na druhú! Alebo po pažiti – kto ma chytí, kto ma chytí? Alebo po čerstvej brázde, hladkej a ešte teplej od pluhu – tú brázdu ťahával môj otec...
Nasledovalo štúdium v meste, učiteľský diplom, trieda plná strapatých detských hláv, Ema má mamu, mama má misu, misa je naša... svet bol mladý a krásny a celý môj... láska, malé súkromné šťastie... potom vojna...
Po vojne prišla Bratislava, redaktorský stôl, clivota uprostred veľkomesta, prvá knižka pre deti, druhá, tretia, štvrtá... Väčšinou sa odohrávajú na dedine. Ak nie celkom, tak moje knižné deti majú na dedine aspoň starú mamu a chodia k nej vždy v nedeľu alebo cez prázdniny. Vlastne tak trochu čarujem: čáry-máry, a už som medzi deťmi, skackáme po zablatenej ceste...Veľa sa nás hrá, niektorých nepoznám po mene, ale viem, že sme všetci kamaráti. Napríklad Jasietka a Majka Tárajka... Danka a Janka...
Tieto dvojičky-sestričky obzvlášť upútali detskú čitateľskú verejnosť a pútajú vlastne dodnes. Len pre istotu pripomíname:
...keď idú po ulici, každý sa zastaví: ktorá je Danka a ktorá Janka? Ale nikto ich nerozozná, len mama, otec a brat Miško. Mama ich rozozná vždy, otec niekedy a Miško málokedy... pani učiteľka v I.B ich častejšie volá takto: jedna Bodka, druhá Bodka. A niekedy im povie: Ach, Dvojbodka! A to je náramne veselé. - Prečo si taká ako ja?... Môžeš byť inakšia! ... Aj budem! - zastala Janka naprostred chodníka...
Nečudo, že sa tieto dvojičky - výmyselníčky nevmestili len do jednej knižky. V tej druhej sa ocitajú v rôznych rozprávkach... svedčia o tom aj nasledovné ilustrácie.
Adrianka Hricková
5 rokov
MŠ Tbiliská 2
Danka a Janka a slimačí domček
Adrianka Hricková
5 rokov
MŠ Tbiliská 2
Danka a Janka sa predstavujú
Kristínka Múčková
2.B
ZŠ s MŠ Hubeného
Danka a Janka
Lukáš Macko
2.B
ZŠ s MŠ Hubeného
Danka a Janka
Emmka Krajniaková
6 rokov
MŠ Barónka
Danka a Janka
Karin Blaškovičová
6 rokov
MŠ Cyprichova
Danka a Janka
Ninka Nemčoková
6 rokov
MŠ Pri šajbách 14
Danka a Janka
Patrícia Kodnárová
6 rokov
MŠ Pri šajbách 14
Danka a Janka
Michal Grežďo
6 rokov
MŠ Pri šajbách 14
Danka a Janka
Príspevok pripravila Dobroslava Luknárová
--------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Obsah tohto blogu je systemizovaný a doplňovaný na blogu
Komentáre
druhy je super :)
krásne kresby detí...