Práve sedím v tmavom kúte svojej kutice osvetlená len blikajúcim monitorom. Píšem tieto riadky, spomínam, čo sa stalo a zabúdam, čo treba robiť... Vďakabohu za žlté papieriky...
Bol štvrtok, v práci sme končili o čosi skôr. Predsviatočná nálada zasiahla hádam všetkých, okrem mňa. Iste, pár dní dovolenky... Lenže vo mne to vírilo tornádo, hotový twister. Ako ten farebný nanuk. Červený pásik za smútok pre Michala a oranžový ako hnev na Giu.
Michal aj Gia majú niečo spoločné. Obaja sa narodili v znamení, ktoré je mi súdené, oboch istým spôsobom ľúbim a obaja ma dokážu neuveriteľne zraňovať. Navzájom sa však nepoznajú...
V práci mám na monitore dva žlté papieriky. Na jednom stojí: Miško ♥ zavolať a pozvať na narodeninový drink. Druhý mi pripomína: Kúpiť Giuške Barbie-gymnastku a mesačnú permanentku do fitka.
Gia predstavuje tú spriaznenú dušu, parťáčku na nakupovanie, rameno na odkladanie uplakanej hlavy + veľa tých sentimentálnych žvástov, ktoré sa mi teraz nedarí napísať. Ona má všetko, čo pre mňa znamená „dokonalé porozumenie“. Michal detto, ba dokonca vyhovuje aj mojej heterosexuálnej orientácii. Lenže on ešte nevie, že sa vezmeme!
Hoci tuším, že ON je ten, ktorého meno chcem mať napísané v novom občianskom a pre ktorého potomstvo by som sa teraz hneď všetkého zriekla, mlčím, čakám a často plačem. Priveľmi sa totiž bojím, že ho nadobro stratím, a tak mi je len najlepším priateľom.
Nerada požívam nálepku „najlepší priateľ“ (možno keby bola žltá...), lebo pri mnohých ľuďoch som pocítila relatívnosť a pominuteľnosť týchto slov. Slová, dve obyčajné slová... najlepší, priateľ... sklamanie, nedôvera... Už to vo mne ostane navždy.
A tak som si po práci unavená a sklamaná, plná nedôvery vo vlastnú pamäť, kúpila nový balíček žltých lepiacich papierikov.
Keď som sa večer potichu prekĺzla do mojej detskej izby, vytiahla som zo zásuvky najkrikľavejšiu fixku a veľkým tlačeným technickým písmom na žltý lepiaci napísala: KLIN SA KLINOM VYBÍJA! A na druhý: ZAČAŤ ZNOVA RANDIŤ! A so všetkými, čo prejavia záujem (okrem Mareka)! :)
(Podobnosť s realitou NIE je náhodná...)
Komentáre
začnem veriť na osud...
:-)
rusalôčka :))
A ja si myslím,
welmi krasne napisane,
Očakávala som tu aspoň žltú farbu...
neznáma slečna
re:
marthabielska, veľká noc je pre mňa iba predĺžený víkend. takže, nie, nemali to byť korbáče. keď už, ja radšej zajačiky ;)
topas234, veď papieriky sú fajn, ja bez nich nemôžem existovať. len to, že sa mi v poslednej dobe spájajú s nie zrovna príjemnými pripomienkami...
Barbie hry