Prešiel skoro mesiac, čo som sa rozhodla nebyť iba vyplnením samoty niekomu...niekomu na kom som veľmi rýchlo ostala závislá.
...prekonala som to ťažko a začala som sa usmievať a zas mať nádeje, ktoré mi on vzal...až do včera...
...rozhovor plný mojej suverenity a jeho bežných rečí a zrazu jeho veta:povedz mi niečo pekné, niečo milé, čo ma poteší, som sám, nemá ma kto objať, pohladiť, povedať, že všetko bude dobré...a vo mne šok a neschopnosť reagovať...toľko sebectva z jeho strany som nečakala...jasne mi dal najavo v našich predchádzajúcich telefonátoch, že ja pre neho nie som dosť dôležitá a on má byť pre mňa dosť dôležitý?
Ako k tomu prišiel?
Čo sa to s vami chlapmi deje?
Vie mi niekto odpovedať?
...lebo toto mi teraz nedáva spať...aká reakcia by bola odo mňa tá správna, že by pochopil,že takto to nefunguje...
Nepáči sa mi to
21.04.2008 10:23:14
čo už, som raz taká, že na blog píšem iba keď potrebujem povzbudiť...
Komentáre
noooo
Kotrcka
jáaaaj moja, i muži majú svoje dni... týždne.... mesiace :))
Takže milé baby, máme iba 2 možnosti : bud´ ho riadne tresnúť váľkom po hlave , aby sa uvedomil alebo zavrieť dvere zvonku, zodvihnúť sukne a upalovať opačným smerom. Variantu č. 1 odporúčam len v prípade, ked´ sme presvedčené, že nám ten "nechápavec polosebecký " za to stojí a oplatí sa oň bojovať :))
V tom prípade by som doporučovala ešte kombináciu ovalenia a odstrihnutia prívodného kábla k netu. Miesto toho treba naordinovať povinné denné pozeranie do našich očí, by si tam prečítal že...
Kruci, ja neviem, treba im fakt všetko po lopate ?