Náš Pán a Učiteľ nám dal spasiteľné prikázanie: „Kto vydrží do konca, bude spasený.“ A: „Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“
Milovaní bratia, treba vydržať a vytrvať, aby sme aj prišli k pravde a slobode, keď sme už dostali nádej poznať pravdu a slobodu. To, že sme kresťania, je vecou viery a nádeje. Ale aby mohla nádej a viera priniesť ovocie, na to je potrebná trpezlivosť.
Lebo my sa neusilujeme o terajšiu slávu, ale o budúcu, ako nás aj apoštol Pavol napomína: „V nádeji sme spasení. Ale nádej, ktorú možno vidieť nie je nádej. Lebo kto dúfa v niečo, čo vidí? Ale ak dúfame v niečo, čo nevidíme, vytrvalo to očakávame.“ Musíme trpezlivo čakať, ak chceme, aby sa v nás naplnilo to, čím sme začali byť, a aby sme dosiahli, v čo podľa Božieho zjavenia dúfame a veríme.
A napokon na inom mieste ten istý Apoštol nabáda a poúča spravodlivých, ktorí pracujú a ukladajú si nebeské poklady na božský úrok, aby boli trpezliví: „Kým teda máme čas, robme dobre všetkým, ale najmä členom rodiny veriacich. Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, budeme v pravom čase žať.“
Napomína, aby nik z netrpezlivosti neochabol v práci, aby sa nik nedal odradiť alebo premôcť pokušeniu a neostal stáť v polovici cesty pri chvále a sláve, a tak neprišiel aj o predchádzajúce zásluhy, lebo čo sa len začalo, ostáva nedokončené.
Keď Apoštol hovorí o láske, spája ju s vytrvalosťou a trpezlivosťou: „Láska je veľkodušná, láska je dobrotivá; láska nezávidí, nevystatuje sa, nerozčuľuje sa a nemyslí na zlé. Všetko miluje, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.“ Tým ukazuje, že láska je schopná neochvejne vytrvať, pretože vie všetko pretrpieť.
Na inom mieste hovorí: „Znášajte sa navzájom v láske a horlivo sa usilujte zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja.“ Tým potvrdzuje, že nemožno zachovať ani jednotu ani pokoj, ak sa bratia navzájom neznášajú a trpezlivosťou nechránia puto svornosti.
Milovaní bratia, treba vydržať a vytrvať, aby sme aj prišli k pravde a slobode, keď sme už dostali nádej poznať pravdu a slobodu. To, že sme kresťania, je vecou viery a nádeje. Ale aby mohla nádej a viera priniesť ovocie, na to je potrebná trpezlivosť.
Lebo my sa neusilujeme o terajšiu slávu, ale o budúcu, ako nás aj apoštol Pavol napomína: „V nádeji sme spasení. Ale nádej, ktorú možno vidieť nie je nádej. Lebo kto dúfa v niečo, čo vidí? Ale ak dúfame v niečo, čo nevidíme, vytrvalo to očakávame.“ Musíme trpezlivo čakať, ak chceme, aby sa v nás naplnilo to, čím sme začali byť, a aby sme dosiahli, v čo podľa Božieho zjavenia dúfame a veríme.
A napokon na inom mieste ten istý Apoštol nabáda a poúča spravodlivých, ktorí pracujú a ukladajú si nebeské poklady na božský úrok, aby boli trpezliví: „Kým teda máme čas, robme dobre všetkým, ale najmä členom rodiny veriacich. Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, budeme v pravom čase žať.“
Napomína, aby nik z netrpezlivosti neochabol v práci, aby sa nik nedal odradiť alebo premôcť pokušeniu a neostal stáť v polovici cesty pri chvále a sláve, a tak neprišiel aj o predchádzajúce zásluhy, lebo čo sa len začalo, ostáva nedokončené.
Keď Apoštol hovorí o láske, spája ju s vytrvalosťou a trpezlivosťou: „Láska je veľkodušná, láska je dobrotivá; láska nezávidí, nevystatuje sa, nerozčuľuje sa a nemyslí na zlé. Všetko miluje, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.“ Tým ukazuje, že láska je schopná neochvejne vytrvať, pretože vie všetko pretrpieť.
Na inom mieste hovorí: „Znášajte sa navzájom v láske a horlivo sa usilujte zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja.“ Tým potvrdzuje, že nemožno zachovať ani jednotu ani pokoj, ak sa bratia navzájom neznášajú a trpezlivosťou nechránia puto svornosti.
Komentáre