premýšľam nad tým, že možno aj ja som sa mohla rozhodnúť inak ... ale neľutujem to. Preplakala som si isté obdobie a ...
Bojím sa aj ja, že možno už nebudem nikdy môcť mať deti ...
Pamätám sa, že doktor ktorý ma vyšetroval .. veľmi ma odhováral. Dokonca tak, že mi povedal, že asi mám rakovinu a veľké problémy so srdcom ...
hmm týmto ho pozdravujem

V prvom rade som muz a nie zena, takze mozem iba odhadovat, spekulovat, co zena preziva. Nebudem sa tejto veci venovat teologicky, lebo nikto nema pravo povedat, co na to Boh. Je to jeho vec, a on sa k tomu raz urcite vyjadri.

Su veci, ktore sme v zivote spravili zle. Castokrat si na ne spomenieme s bolestou. Vedomie, ze sme spravili nieco zle v nas je dosledkom skusenosti a to, ze ho pocitujeme je pozitivom. Podstatne je sa poucit, aby sme sa rovnakej chyby v buducnosti vyvarovali. Clovek castokrat lahsie odpusta inym ako sebe. Ale su situacie, ked v sebaklame odpusta sebe kazde vykonane zlo, az ho nakoniec prestane vnimat. Nemyslim si, ze ywanna ci ninna patria do tejto skupiny, skor naopak.

Clovek by mal zanechat minulost minulostou a poucit sa z nej. Nemal by sa v nej umarat, mal by kracat dalej, nesuc v ruke knihu svojho zivota, kde si nalistuje situacie, ktore zazil, ich riesenia, dosledky a na zaklade toho skusi riesit danu situaciu, aby dopadla co najpozitivnejsie.

Clovek si zacne vazit zivot az vtedy, ked zisti, ze niekto v jeho okoli zomrel, alebo on prichadza sam. Mnoho zien Zacina vnimat zivot dieta pred narodenim, az ked on pride.

A pridu dalsie zeny, a dalsie interupcie a dalsie slzy, vycitky, obavy. Lebo su ludia nepoucitelni. A zabudli citat v knihach inych. Kazdy chceme a mame pravo pisat svoju knihu, ale nezabudajme, ze obcas treba aj citat, aby sa z nas nestali iba analfabeti. Okrem toho samozrejme, je potrebne, aby si niekto tu nasu knihu obcas pozrel. Ak nas ten niekto upozorni na gramaticke chyby, skusme ich opravit, aby sme, ked ju opat otvorime, tieto nespravili.

napísal článok ( http://gnaag.blog.sk/detail.html?a=b2647fe593ff980adb9a975511a56650 ), ale aj tak som len prizerateľ, keďže nikdy nebudem mať možnosť cítiť to, čo cíti žena, ktorá v sebe nesie čosi tak úžasné, ale proste a skrátka o to (práve vtedy) nejaví záujem. No nechcem ťa odsudzovať, pretože neviem absolútne nič o okolnstiach a taktiež preto, lebo na to vôbec nie som kompetentný. Ako sa vraví: "Čo sa stalo už sa neodstane.", myslím, že na také niečo sa asi nedá zabudnúť, ale skús znova otehotnieť a tentoraz to nevzdať, možno to pomôže...

napísal článok ( http://gnaag.blog.sk/detail.html?a=b2647fe593ff980adb9a975511a56650 ), ale aj tak som len prizerateľ, keďže nikdy nebudem mať možnosť cítiť to, čo cíti žena, ktorá v sebe nesie čosi tak úžasné, ale proste a skrátka o to (práve vtedy) nejaví záujem. No nechcem ťa odsudzovať, pretože neviem absolútne nič o okolnstiach a taktiež preto, lebo na to vôbec nie som kompetentný. Ako sa vraví: "Čo sa stalo už sa neodstane.", myslím, že na také niečo sa asi nedá zabudnúť, ale skús znova otehotnieť a tentoraz to nevzdať, možno to pomôže...

Je dobre, ze to uz je za tebou, ale ja by som v zivote nezabila svoje dietatko..nech by tie okolnosti boli akokolvek brutalne. Ale nemam VOBEC ziadne pravo niekoho sudit..

za refresh :(

poznám Ťa síce iba z blogu, napriek tomu si o Tebe dovolím tvrdiť, že si jedna milá, srdečná baba a dobroprajné stvorenie, ktoré sa nerozhoduje neuvážene a sebecky. Myslím si, že pre svoje rozhodnutie si mala naozaj adekvátne dôvody a sama pred sebou to považuješ aj s odstupom času za vtedy najlepšie možné riešenie.
Držím palce, aby Ti to do budúcnosti vyšlo s Tvojou súčasnou láskou (pre tie krásne vyznania, ktoré jej píšeš na blog) a aby raz, keď príde tá správna doba, si nám aj tu na blogu oznámila, že budete traja, štyria...
A je možno dobré, že sa Ti v spomienkach stále vracia to, čo si prežila, ako varovanie do budúcnosti - možno nie len pre Teba.

nemusela som riešiť tento problém. Poznám ženy, ktoré takto riešili životnú situáciu. Neodsudzujem ich a ani nikdy nebudem. Prečo? Jednoducho žena, ktorá sa rozhodne pre interupciu nevidí inú možnosť. Rozoberte si prípad po prípade. Mladé dievča, stane sa, otehotnie. Otec dieťaťa však cúvne, nechce s tým nč mať. Rodičia? Ktorí ako. Väčšinou zareagujú zle. A strach urobí svoje. Dievča v strachu z reakcie okolia ide na potret.
Žena, ktorá povedzme v tejto modernej dobe má doma dve tri deti a zrazu otehotnie, ekonomická situácia rodiny nie je práve najlepšia a jej muž nie je práve oporou... výsledok, interupcia je riešením ako nepribudne ďalší hladný krk.
Ženy ktoré pracujú, len ony vám povedia koľko ústrkov sa im ujde od zamestnávateľou len preto, že sú matky. Ak má lukratívne zamestnanie s dobrým postavením a nedajbože ešte v zmluve zakotvené, že nesmie otehotnieť...
Naozaj nie je veľa žien, ktoré idú na interupciu dobrovoľne. Nehovoriac o tom, že skupina moralistou, ktorí ani nepohnú prstom aby zlepšili podmienky budúcich matiek ich stavajú do pozície kriminálnikov, či spodiny ľudstva.
Mala som v živote šťastie. I napriek prísnej výchove, moji rodičia v čase keď som dospievala stáli za mnou. Bolo to v prvom roku na vysokej škole, dostala som chrípku. V priebehu hodiny som mala skoro štyridsať teploty a zvracala som snáď aj to čo som vživote nezjedla. Ako na dedine, nič sa neutajilo a na druhý deň už sa šírili reči, že som tehotná. Mama nikdy hrubo nerozprávala, ale vtedy švagrinej ktorá s tým k nám prišla povedal: " Keď to bude dieťa, bude naše. Keď to bude ho...o, bude toho kto tie reči šíri" Odvtedy mi vždy pripomínala, keď som odchádzala doškoly: "Pamätaj na to ako sa máš správať, ale ak by sa niečo stalo, neopováž sa špekuľovať. Príď domov, dieťa vychováme aj keby bolo bez otca."
Myslím, že toto potrebuje každá žena. Nebyť odsudzovaná, zatracovaná, znevažovaná, len preto, že má byť matkou.

Zodpovednost je to slovo, ktore by vyriesilo vsetky vyssie uvedene pripady, kedy zena riesi svoj problem interupciou.

mlade dievca - nech pouziva antikoncepciu a ked je veriaca nech nesulozi, to ze ako veriacia sulozi bez antikoncepcie je skor o jej hluposti, na hriechu jej to neprida a ani neuberie, skor jej to zabrani v tom rozhodovani ci podstupit interupciu alebo nie a teda spachat tazky hriech.

zena co ma viac deti - nevidim rozdiel medzi nou a mladym dievcatom, akurat v tom, ze uz ma trosku viac skusenosti a teda, by do takychto problemov nemala padat bezhlavo.

zena co ma lukrativne zamestnanie - opat nic ineho. Ak vie, ze on moze prist, tak preco nepouziva antikoncepciu? Mimo to, neviem, ci je mozne v ramci pracovnej zmluvy uzavriet dohodu, ze neotehotnie. Myslim, ze v nasich podmienkach je taka zmluva napadnutelna.

Osobne si myslim, ze ak zena a to aj veriaca pouzije antikoncepciu, ktora nezabija plod, je to vzdy mensie zlo, ako keby sla na interupciu.

Samozrejme su aj dovody, ktore zena nedokaze ovplivnit - znasilnenie napriklad, ale v kazdom pripade by sa mala zena spravat zodpovedne. Ale clovek je tvor omylny a tak robime vsetci chyby. Niektori mensie, niektori vacsie. Clovek ale vraj vekom mudrie...

textom "Ak vie, ze on moze prist.." som myslel: "Ak vie, ze o zamestnanie moze prist.."

aby to nevyznelo inak :)

napísať niečo, čím túto tému trošku odľahčím?

Stretla som sa s tým už skôr, ale keď som čítala komentáre od dmibu a gnaaga, znovu ma to napadlo. Myslím, že niektorí muži by si radi vyskúšali celý ten zázrak nového života, od otehotnenia až po pôrod... Možno je to hlúposť, ešte som nikdy túto myšlienku nevyslovila nahlas, ale... Proste, zdá sa mi... že tak trošku závidia ženám...

Presne, viem si iba z casti predstavit ten fantasticky pocit, ked sa v tvojom tele kreuje novy clovek. Ja som mal vzdy iba sprostredkovany kontakt cez pokozku manzelkyneho bruska. Ale snazim sa to dohnat, ked su uz tie deturence na svete. Hoci by som mohol byt aj lepsi otec a travit s nimi viac casu. Mimochodom myslim, ze vo finsku a svedsku mozu ist na matersku dovolenku obaja rodicia, aspon prvych 6 mesiacov, pricom je obom preplacana plna vyska ich mzdy. Ale kde su oni a kde sme my, vsak?

kazdy máme právo na chyby. však ako sa človek učí...? a ľutovať? to nemá zmysel. nazvyme to - poučiť sa z niečoho. zvierať sa v smútku nad svojim rozhodnutím zabíja. niekedy robíme vačšie chyby... k comu vztiahnuté vačšie??? kto má právo súdiť? vlastné svedomie!!!

Myslím si, že si skvelý otec, toto nie je prvý komentár, z ktorého to cítim... a to Ťa v skutočnosti vôbec nepoznám...

Áno máš pravdu závidím, pretože každý muž to musí závidieť, ale to je všetko, čo môže urobiť a nech už povie, čo povie vždy za to bude odsudzovaný, len preto, lebo nie je biologicky schopný byť tehotný.

pointou mojho prispevku malo byt poukazanie na intoleranciu okolia, ktore nuti zeny konat tak ako konaju. Jasnou ukazkou je i jednoducha konstatacia, preco zena neberie antikonceciu. Ale kto si uvedomi, ze je to chemia, ktora okrem toho ze plni funkciu sterilizacie, prechadza organmi zeny, telo ako cudzorodu latku sa ju snazi spracovat, ale spocitajte si: to je 365 dni v roku, 365 tabletiek plodny vek zien je zhruba od 13 roko do zhruba 50-60 rokov, tak to nasobte. Ďalej ratjte s hmotnostou tabletky a zisite ze tu nehovorime za ten cas o dekagramoch ci kilogramoch chemikalie. PRECO POTOM MUZI NEBERU ANTIKONCEPCNE PILULKY? Pretoze nie su. A naco, ved je to problem zeny. Nie som zastankyna feministickych hnuti, ale orodujem a to doslova za citlivy pristup, za trochu pochopenia a tolerancie, ked uz inak nevieme vytvorit podmienky pre zeny v takejto situacii. Zena ktora sa rozhodne pre interupciu bude musiet niest bremeno spomienok. Ywana to naozaj pravdivo napisala. A to nie ze sa chce tyrat, jednoducho to nejde z pamate vymazat. Ale som presvedcena, keby bola mala vtedy oporu v ludoch ktorym verila a hrozba odsudenia okolia by nevisela nad nou ako Damoklov mec, neurobila to.
Dmiba, nepochybujem, ze si skvely otec a nepochybujem o tom, ze by Ta nesmierne ranilo, keby Tvoja partnerka urobila nieco podobne. Ale nie kazdy muz to tak citi. Ostatne, keby Ti Tvoja zena navrhla sterilizaciu, napr. z dovodu. ze dalsie tehotenstvo by mohlo ohrozit jej zivot a u nej nepripadaju do uvahy ziadne antikoncepcne prostriedky, podstupil by si to?

Antikoncepcia nie je vzdy iba chemia, resp. hormony. osobne by som hormonalnu antikoncepciu svojej dcere nikdy nedoporucil, lebo viem, ze je to svinstvo, ktore napomaha k neplodnosti. Ak vas mile damy niekto presviedca o opaku, skuste si prestudovat ozaj seriozne vyskumy, ktore sa nerealizovali na zaklade grantu farmaceutickych spolocnosti.
Ale su tu aj dalsie antikoncepcne metody, ktore ak nie priamo dotycna dama, tak jej partner mozu pouzit. Ale musi na tom dotycna dama trvat. A ak netrva, je to prave to o com som hovoril.

Serilizaciu by som v pohode podstupil, keby mi to moja manzelka navrhla, ako riesenie, v pripade, ze by jej to mohlo nejako ublizit. Dokonca by som bol mozno ochotny fungovat aj v celibate, lebo casom chlap pride do veku, ked pochopi, ze vzdy je lepsie mat dostatocne krvou zasobeny mozog, ako iny organ na ukor mozgovej cinnosti udrziavat vzpriameny. A potom uz zavisi iba na vzajomnych potrebach partnerov, ked treba prehodit vyhybku :))

preco sa vsetko este aj take vazne temy musia zvrhnut vzdy na sex.... :))

poviem vam este nieco...

debata sa zvrhla smerom k antikoncepcii... od toho dna ako som zacala brat antikoncepciu, som si s nou nedala pauzu a neurobim to, kym nebudem chciet babo... lebo teraz ho nechcem a moj priatel nemoze mat... a znova to uz zazit nechcem...

nechceli ste sudit, no poniektori sudia... mate pravo povedat svoj nazor... ale PREPACTE MI CO NAPISEM... ak ste to nezazili, nikdy nenapisete adekvatnu kritiku ci nazor... NIKDY...

kedysi som si totiz aj ja myslela, že mne sa to nestane a ak predsa, babo si necham... ale osud chcel inak a moje cesty zabludili na kliniku, kde ma toho "zbavili"...

je to skoro sedem rokov a bolí to skoro rovnako intenzívne...


mam v sebe vela smutku z tohto zazitku... ale mam obrovsku radost, že som tu... aj ked tu nie je moje dieta...

pytala som sa na to boha... ja bezbozna a neveriaca...
mlcal, ale citila som ze to mam urobit...

to nepochopite... citila som v zivote uz vela varovani a naznakov... este nezradili...
snad ani v tomto nie... a mozno to raz preboli...

uz som raz pisala svoj nazor na interupciu. Neviem, ci som spravne pochopila z viacerych tvojich prispevkov, ale v tvojej situacii ani sama neviem, ako by som sa rozhodla. Priznam sa vypadla mi slzicka za tvojim dietatkom a jedna za teba, za vsetko co si musela prezit. Ty nie si veriaca, ale ja som. Dufam, ze sa nenahnevas, ak tvojmu nenarodenemu dietatu, aj vsetkym ostatnym, ktore sa nemohli narodit, venujem modlidbu. Velmi ti zelam, aby ti v buducnosti tvoje chcene dietatko zahojilo vsetky rany.

len sa modli... vdaka...

V tvojom komentári s názvom " necakala som taky ohlas" by som vo vete: " kde ma toho "zbavili"", dal do úvodzoviek skôr slovo toho, pretože mne strašne vadí, ak sa niekto pokúša skrývať za podobné slová...<br /><br />Prepáč, ale udrelo mi to do očí. :(

znamenalo klbka...:o.)

aaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaa aaaaaaaaaaa aaaaaaaaa aaaaaaaaaaaaa aaaaaaaaaaaaa <br /><br />Toto ma udrelo do srdca ... ;-(

prepac... :o.(((

aký je... ťažko posúdzovať jeho cenu, to či sme niektorému budúcemu človekovi vzali šancu žiť, my ľudia to nikdy nedokážeme úplne posúdiť, na to je tu niečo vyššie... tento svet, Boh, každý to volá ako chce a snáď raz sa dozvieme aké by to bolo, keby sme rozhodli inak.

...ja osobne som viac-menej proti potratom, ale vždy treba posúdiť konkrétnú udalosť, dôvoda a je len na človeku ako sa rozhodne...
...no niekedy ma zaráža, že až do akej miery rozhodujeme o iných bez ních