a teda ti poviem: nieje to bohviečo......:-)

taky fesak
:)

taký moralizátor, a v tak mladom veku? :-)

matahari... tak to už je vec názoru :D
nončo... veď ja ti verím :)
Račan...však a nemám pravdu?

Môžbyť si sa jej (v čomsi) dotkla, no asi ju nevlastníš :-).

len poukazujem na to, čo sa tu deje....a ono sa to, div sa svete, naozaj deje...

neda sa do nekonecna ustupovat, neda sa byt s kazdym kamarat, ved to isto sama dobre vies... co sa nechcu zapajat, sa nezapoja, preckaju to, nebude to trvat vecne! a ti co sme sa zapojili ideme na vlastne tricka, bohuzial tu sa velmi lahko manipuluje, zle chape, je to ina komunikacia ako z oci do oci...
a tak...:(

veď mne je to jasné..len niekedy sa fakt už nedá stáť v kúte a držať hubu...ja si na blogu vylievam svoju dušu a to, čo sa deje je pre moju dušu dehonestujúce...búri sa...proti tomu ako odporne sa zmenilo to krásne miesto, kde nám s mojimi osobnosťami bolo tak neuveriteľne dobre...preto som sa zapojila, lebo to naozaj nemá úroveň...

lepšie je zažať svetielko, ako donekonečna preklínať tmu. Preto začali poniektorí zažínať svetielka, aby bolo svetlo.
Proti tomu vracaniu niekedy stačí sa dobre nadýchnuť.je dobré

.

toz radsej mi bude zle z toho, ze je tu hadka kvoli hermanovi, aok zle z toho, ze su vsetci ticho a herman sa tu hra na goda :)

prosím vás čo sa tu deje? lebo každý tu vraví, že sa staré dobre časy blogu skončili...aké časy? aké tu tu niekedy bolo? ja mám blog 2-3 dni...Martin

vasilisa, chápem... :)
cokomilka...tak teda vitaj...
nončo...je mi to jasné a zdielam tento názor :)
martinand...bolo to tu úžasné...nezostal ani tieň...ako opísať niečo, kde sa človek cíti dobre, to neviem, viem len, že teraz sa to celé pomaly rozpadá...(tie staré dobré časy v mojom článku bolimyslené tak, že sa tu niektorí chovajú ako v osmičke na základke ;))

ale napadlo mi,ze by sa to mohlo premenovat na grc.blog.pravda.sk - ne tento blog,ale cele miesto. sa tu gastrointestinalne zalezitosti casto spominaju v poslednej dobe...:-)i

:D:D:D ...

je len na nas, aby sme sa citili dobre...
mam svojich oblubenych blogerov a chodim ku nim citat, naberat sily, usmiat sa, chechtat...co na mna posobi temne, neprijemne, zlozito, co sa nehodi k mojej momentalnej nalade, to obchadzam...
ani pracu nemozem kazdu chvilu menit, ked mi v nej niekto ci nieco nesadne, ale snazim sa v nej co najlepsie zapadnut, komunikovat s ludmi, s ktorymi mi je dobre a vyhybat sa tym, co na mna posobia neprijemne....ak uz musime spolu nieco riesit, tak sa o to snazim slusne, neznevazujuc druheho, ale ani si ho nepripustat pod kozu...
neviem, kolko casu mam pred sebou, snazim sa preto uzivat si cas, ktory mam...moze mi byt dobre bez toho, aby to bolo na ukor spokojnosti ineho...nik nie je len zly alebo dobry...