Pavúčí mesiac pláva po oblohe
krvavú stopu za sebou nechal,
Princ Temnoty stojaci na nohe
- bájny kerebros na neho štekal.

Princ, v Tartare žijúci, pozerá sa von
do sveta plného utrpenia.
A čo vidí? - Všade iba skazu a zhon;
vidí ľudí, ktorí všetko na bolesť menia!

"Nadišiel môj čas, svet už bolesti má dosť!
Nadišiel môj čas, musím vaše duše očistiť!
Nadišiel môj čas, odteraz som sveta vášho hosť
a vašou skazou si vieru v dobro chcem poistiť!"

Človek pri tých slovách pobledol strachom
a zo srdca snažil sa vyhnať ten zla tieň,
však hlboko bol príliš hnev v srdci plachom
a zem tak pohltil očistný plameň.