Hlbočina v akváriu.

Stres. Akoby povedal Lásló z TV susedov, štreš. Bežím ozlomkrk na úrady. Je tesne pred dvanástou, úradníci zavrú úrad, pôjdu sa futrovať a ja sa budem „šťřešovať“ aj nabudúce. Nie, makaj, človeče! Kde máš tie potvrdenia, prílohy, overené aj neoverené kópie, vyhlásenia, prehlásenia.... Aha, krásne akvárium na prízemí! Cestou naspäť sa pri ňom odstresujem. Kde som skončil? A ešte ďalšie potvrdenia potvrdení, že neboli vydané iné potvrdenia zaoberajúce sa potvrdením toho, čo ešte potvrdené nebolo, ale už dlhý čas sa chystá - naháňaním subpotvrdení vymyslených inými úradníkmi.

Uff... Dobre to majú prešpekulované, zaslúžia si aby sme ich „ochotne“ platili z našich daní. Veď ak by to tak nebolo, nebežal by som dnes na poslednú chvíľu na tento úrad a nemohol by som sa pri odchode kochať nádherným akváriom. Niekedy sa mi zdá, že tá demokratická úradnícka mašinéria je k nám rovnako štedrá, milá, úslužná, dôvtipne vtipná, poučujúca, vševedúca, vymýšľajúca svoje výklady zákonov, tvoriaca si svoje nepísané pravidlá ako tá stará, socialistická. Akurát radoví úradníci z oných čias dnes sedia na stoličkách vedúcich a otŕčajú vrecká na obálky. Tak ako kedysi. Ale vtedy nemali akvárium vo vestibule úradu, mali tam len nástenky o plnení plánov na 150% a rôzne nezmyselné agitky.

Čakajúc v rade pred dverami dôležitého úradníka na x-tom poschodí dôležitého úradu som sa v duchu tešil na odstresovacie akvárium. Tajne som dúfal, že sa mi v ňom možno podarí kdesi v hlbočinke objaviť aj Zelenú Rusalku.

Obed, padla, neprišiel som na rad, prd som vybavil! Celkom sa mi teraz hodí vyskúšať  ako funguje antristresové akvárium.

Je krásne, veľké, odhadujem tak cca 800 litrové. Dá sa naň pozerať z dvoch pozdĺžnych strán. Od čiernych goríl strážiacich vstup do pravej časti budovy, ale aj od šedých goríl strážiacich vstup do ľavej časti budovy. Cez priezračnú vodu vidno krásne k náprotivným gorilám. Na spodku je úplne čistý biely štrk, pár čiernych kameňov, alebo koralov umiestnených v strede, veľké i menšie farebné ryby. Je nádherné!!!  

Je nádherné???  Po chvíli, keď sa mi oči prispôsobili nóblesnému lesku som ho začal vnímať reálnejšie. Na dne nevidno kakinky rybičiek, nerobia sa v ňom riasy, nie je tam ani jedna jediná smietka. Je dokonalé! Bez jedinej zelenej rastlinky pôsobí až neskutočne umelo. A rybičky? Ich pohľad je nejaký chladný, zlostný, neradostný. Tvar hlavy pripomína zvraštené, nahnevané ľudské čelo. Väčšinou majú ožraté pľutvičky, meravo stoja vo vode, apaticky, ale zároveň v strehu. Akoby na jednej nohe s druhou nachystanou na útek. Iba občas sa pohnú, ak sa k nim náhodou priblíži kolegyňa, potencionálny ožierač plutiev. Vtedy prchú, uskočia  kúsok nabok a opäť prepadnú apatii. Toto akvárium je nádherné iba na prvých dvadsať sekúnd pohľadu, potom v ňom objavíte spúšť. Ľutujem tie chuderky rybičky, ktoré si tu svojim pózovaním zarábajú na kúsok žvanca. Ľutujem tie apatické gorily aj všetky ostatné „zvieratká“  v tejto budove zarábajúce si tu na svoj každodenný žvanec. Táto budova sa mi nepáči. Som celkom rád, že sa jej môžem vyhýbať a iba občas sa musím sem prísť trochu postresovať.

Prišiel som do svojej kancelárie. Aj ja mám akvárium. Nehonosné, malé. Je to vlastne obrátený kryt zo starých 100 MB diskov Bulharskej výroby slúžiacich v jednom výpočtovom stredisku ešte pri skapínaní socializmu. Oválny valec s priemerom cca 40 cm a výškou 12 cm je po okraj naplnený vodou. Cez moje „akvárium“ je vidno horšie ako cez klasické, pretože steny má z dohneda tieňovanej !umelej hmoty! Jeho obyvateľmi sú jednoduché samorodé rybičky – Gubky. Ich predkov som tam dal pred cca siedmimi rokmi. Odvtedy sa milujú, množia, resp. ich potomkovia potomkov. Nič im tam nedávam, iba žrádlo, občas nejaké kamošky vylovím a niekomu darujem, pretože stále pribúdajú. Aj rastlinky stále bujnejú, preto ich z času na čas musím preriediť. Toto akvárium nemá žiadne vykurovacie teliesko, žiadnu filtráciu vody, napriek tomu sú tam moje kamošky a kamoši spokojní. Stačí sa priblížiť a hneď sa zhrčia čo najbližšie ku mne, pozdravia, usmejú sa a rozprávajú o stošesť! Niekedy sa prekrikujú ako malé deti, uši mi z nich brnia. Každá chce povedať prvá, čo sa odohralo, kým som bol preč. Tvárim sa, že ich počúvam všetky naraz, a aby som neurazil žiadnu, odpoviem len tak všeobecne, napr. to ale máme dnes krásny deň, upršaný. A oni majú vodu rady, takže sú rady, že sa leje ešte aj z nebíčka.

Po šokujúcej prehliadke honosného úradného akvária sme sa o tom chvíľu rozprávali. A pritom som im vyčistil ich domček, vymenil vodu. Po vyše roku a pol to už bolo treba. Kamienky na dne neboli vidieť. Ani som nevedel, ako mám rád tie svoje mini rybky v mojom mini akváriu. Budem sa im odteraz viac venovať, čistiť domček častejšie a skúsim ich aj čosi nové naučiť. Napr. vyskočiť pri zapísknutí. Ovšem to len v tom prípade, ak ich to bude baviť. Nerád by som, aby museli skákať za kus žvanca... Nie sú predsa v honosnom akváriu v honosnej budove!