Dnes som sa dostal ku svojmu blogu. Po roku a pol od poslednej správy. Prečítanie bolo kruté. Patetickosť a naivita v každej správe.

Rozmýšľam, že zmýšľaním po roku a pol som sa dostal k niečomu zo začiatku písania. Ľahšej depresii a čo je horšie odovzdaniu. Nie celkom to chápem. Človek by si myslel, ze raz zažil, tak sa poučí (dvakrát nevstúpiš do tej istej rieky, či tak nejako). No, ale vysvetľuj. Čo nechápem je tá nejasnosť, strach. To ako som si nepriznal priamo niektoré veci. Neviem či som si idealizoval sám seba. Teraz mi to príde, že som zo seba robil len väčšieho lola. Sám pred sebou.

Rozmýšľam, keby som to prežil znova, čo by sa zmenilo ? Myslím, ze nič. Myslím, že keby to šlo znovu, tak by som to poriešil rovnako. Niektoré veci by som zrýchlil. Na to už mám rozum, ale neviem, či by som to zmenil. Podla mňa by sa vo mne objavila znovu ta nádej. Túžba, odhodlanie (znovu rovnako) spraviť to správne.