Vlado nevedel,čo má robiť. Bojoval sám so sebou. Strašný zmätok. Zmätok,za ktorý si mohol sám. Možno nemal odísť,ale..Dá sa zistiť,čo by bolo,keby ostal? Aké problémy by riešila teraz táto rodina? Aký vzťah by mali? Trápilo ho to. Trápilo ho veľa vecí. Jednou z nich bolo to,že ho Táňa sexuálne odmieta.

V podstate to aj čakal. Tiež mal v živej pamäti minulosť. Mal,hoci by rád na ňu zabudol. Presne vedel,ako jej škaredo vynadal,keď mu matka napísala o cudzom chlapovi v Táninom živote. A presne vedel aj to,ako Táňa reagovala. Ako mu chladne a hrdo povedala do telefónu,že to nie je pravda,ale že keď tomu verí,že podpíše žiadosť o rozvod. To Vlada prefackalo. Nechcel to. Len jej nahnať strach. Ale vedel,že to prehnal. A že Táňu stráca.

A teraz vie,že stratil. Aj keď sa v noci držia za ruky,on čakal viac. Túžba ho spaľuje. Neskutočná túžba objať svoju ženu,pritisnúť pery k jej,svoje telo vnoriť do nej.. A už nikdy sa neoddeliť..

Strašne po tom túžil. No chápal,že Táňa nemôže. Má prečo. A tak postupovali pomaličky. Po krôčikoch. Pre Vlada po veľmi maličkých krôčikoch. No bál sa byť odvážnejší,aby ho Táňa nemala za násilníka.

Bál sa aj toho,že Táňa zistí jeho zdravotný stav. V posledných dňoch sa necítil moc dobre. Ale..Bude ju ešte po tomto zaujímať? Má právo ešte obťažovať svoju ženu po tom všetkom svojimi problémami? Mala toho fakt málo? Dokáže sa on,jej muž zmieriť s prítomnosťou Romana? Má tomu uveriť,že nikdy nič medzi nimi..

Vladovi padla hlava do dlaní..Zúfalstvo naberalo šialené rozmery..

Táni ho bolo ľúto. Išla mu odhrnúť vlasy z čela a náhodou sa ho dotkla. Preľaknutá mu priložila celú dlaň k čelu.
- "Vladík..Veď ty celý horíš.."
Nečakala na odpoveď. Vyskočila od stola a už viedla Vlada do postele. Pomohla mu prezliecť,ľahnúť, podala teplomer a nachystala studené obklady.

Vlado zaspal. Táňa kľačala pri jeho posteli a v duchu sa modlila:
- "Bože..prosím ťa..nedovoľ,aby to bolo niečo vážne..Prosím ťa.."