Niekedy mám pocit, že je všetko nenávratne preč. Idem a radšej sa neobzerám za sebou, pokúšam sa nežiť v minulosti ale tešiť sa z prítomnosti....

Ale niekedy sa to nedá...

A tak čakám. Stále. Čakám na to kedy ťa uvidím, kedy opäť rozžiariš môj deň. Teším sa na teba stále keď idem domov. Neviem sa dočkať kedy sa vynoríš z poza roha....

Čakám a ty nikde....

Opäť si uvedomujem to čo sa snažím potlačiť už druhý rok. Už nie si. Si preč. Z môjho života, môjho sveta....tohto sveta.

Už druhý rok čakám kedy ťa uvidím, kedy ťa opäť budem môcť objať. Nedočkám sa ťa. Už tu nie si. Si mŕtvy.