Moja izba vyzerá hrozne. Nezbalená postel ešte od kedy odišla a nevybalená taška, odkedy som sa vrátil. Oblečenie, špina, bordel. Bez papúč len na vlastné riziko. Na izbe však nezáleží.

V hlave a v srdci – rovnaký stav. Tlačí sa tam neskutočne veľa ľudí. Myšlienky, špina, bordel. Ani nemám kde stúpiť. Každý krok je priamo na mínu. Milión mín. Milión otázok, problémov, odpovedí, spomienok.

Bolí ma z toho hlava, neviem, či to vydržím. Izbu si upracem raz-dva, ale čo s tou hlavou? Po Save by mi vybledli vlasy.