nevidim to takto cierno...zalezi len na ludoch a ich pristupe...problem sa da riesit roznymi sposobmi - niekto buchne do stola, pouzije par sprostych nadavok, iny ide poza chrbat - do oci med, za chrbtom jed, osocuje, udiera pod pas, dalsi ma radsej pokojne riesenie, vysvetlenie stanoviska druheho , hladanie spolocneho a obrusenie hran...nemusime sa vo vsetkom chapat, staci, ked si dokazeme povedat, co nam na sebe vzajomne prekaza, ci s tym nieco urobime, ci dokazeme zit vedla seba...na blogu je to jednoduche - necitat to, co ma hneva, rozculuje, co mi je cudzie... nemam chut zatiahnut zavesy a ukryt sa pred svetom...neviem, kolko dni ma este caka, preco si ich zbytocne kazit... druhy mi moze ublizit len tolko, kolko mu dovolim, prajem Ti krasne dni v otvorenom okne:-)

skratka nemam.. boli ma to..

to je cele..

mozno casom, rokmi to bude menej boliet...neviem, c i je to to najlepsie, ked sa v cloveku otupi prah bolestivosti na urcite javy, ale ak chce prezit.. a blog nie je pre zivot to najdolezitejsie...ak nema robit radost, ak sa clovek nemoze tesit z ludi a veci, ktore tam najde, treba si dat prestavku...

najprv si treba vybrat to daco z vlastneho oka ci ako sa to po krestansky...vsak ty vies, aj v starosloviencine nie ?!..;)

vyberajte.. najprv sebe.. potom inym..

ja to len uvítam..

hani.. tak.. prestavku.. za zatiahnutymi zavesmi.. lebo toto sa nedeje len na blogu.. to sa deje všade..

mozno sa nachvilu pridam

co sa tu deje ked tu clovek mesiac neni. pises pekne ako vzdy. ale daj si otazku: preco riesis blog a neni si stastna ez mas rodinu?..a mas odpoved.
...