Niekedy sa na nás kladú priveľké nároky. Moje boli vyslovené roky pred mojím narodením. Mala som byť milou, pokojnou a nehádavou dcérou. Mala som byť nápomocnou, múdrou a pravdepodobne skončiť ako pracovník v nejakom chemickom obore. Mala som chcieť pokojný a zabezpečený život, istotu a rozvážnosť. Ale niekde v procese tohto plánu sa stala drobná chyba vo výpočtoch. A mňa to odzrkadlilo. Namiesto zdanlivo chladnej, som horúca. Namiesto pokojnej a rozvážnej, som bláznivá a spontánna. Namiesto istôt chcem stratiť o ne záujem. Zároveň však nechcem sklamať očakávania, a tak sa vo mne neustále bijú dve osoby. Tá, ktorou som mala byť a tá, ktorou som. Každý deň a každú sekundu rozmýšľam, či som naozaj takým sklamaním pre moju matku. A dúfam, že nie, ale bojím sa, že nie som ani ničím, čo by ju tešilo. A tak trpím, lebo sa snažím umlčať moju dušu a krotiť sa. Lenže je to vyčerpávajúci proces. A jednoducho nie je možné, aby som bola šťastná z toho, z čoho chcem byť šťastná kvôli iným, pretože to sú ich sny. Nie tie moje. Nie je to moja cieľová páska. A ja by som veľmi chcela, aby ňou bola. Potom by som totiž nebola sklamaním.