V podstate som celý život bola dobrá gazdinká, až na posledných pár rokov, a ani som si neuvedomila, ako sa mením, a niekedy to prerastalo až do depresívnych stavov, a začalo to asi vtedy, keď som dobehla Jarmilku....

Jarmilka je moja kamarátka, o dosť rokov staršia, a vtedy, keď prekročila 40 ku, sa zrazu začala sťažovať na to a hento, a ja som sa jej smiala, a hovorila som jej, no ty si stále tu ma bolí tu ma pchá, tu mi robí ratatá, a ani slaninu už nechceš jesť, a stále sa na niečo vyhováraš...Jarmilka sa na mňa pozrela a povedala prorocké slová: Počkám si, keď ty budeš mať po 40 ke, a dočkala sa :))

Začalo to nenápadne, menopauzou, a ja som sa menila, z pohľadu babúna som sa z príjemnej kamošky do nepohody zmenila na hysterickú, podozrievavú, uplakanú, bolestínsku, stále spotenú, kilá naberajúcu a stále z niečoho vydesenú bytosť, neznámu, a z pohľadu muža strašidelnú :))))

Aj babún sa menil, začalo to tým, že ho stále niečo bolelo, a v príjemnom kútiku v kuchyni, kde boli pred tým časopisy o bývaní, záhradkách a iných veciach, sa zrazu začali hromadiť lieky.....Vitamíny, na to či ono, a babún je na rozdiel odo mňa zodpovedný, a pobehal si po lekároch a zase nejaké tabletky, a zase nejaký iný pohľad, taký ustrašený, taký neistotný, taký, aký sa mi nepáčil....Aj rána začali byť iné, zatiaľ čo sme sa pred tým živo bavili, o tom, čo si všetko urobíme, kúpime, kam pôjdeme, čo natrieme a zvaríme, sme sa ráno začali baviť o tom, koho čo bolí, a navzájom sme sa začali kontrolovať, či si každý zobral svoju dávku na kosti, kĺby, mozog, a nič sa nám nechcelo:))))

Babún začal dostávať na frak aj kvôli svojmu egu, zatiaľ čo pred tým, žil život výrazne mačovský, nikdy nestál v žiadnom rade a predavačky sa chichúňali, a úradníčky mimo poradia a niekedy aj zľahka mimo zákona vybavovali, zrazu sa ho chrumkavé 18 ky na ulici začali pýtať, ujo koľko je hodín, predavačky sa začali mračiť a nereagovali na jeho humorné pripomienky a aj v jednom rade si musel postáť:))))  Korunu tomu nasadila milá 30 ka, čo povedala babúnovi, že jej s tými fúzami pripomína jej pradeda, :))))

Raz som si dala kávu na terase a povedala som si celkom pragmaticky, spomalievaš dievča a lenivieš, a nijako som sa hlboko nezamýšľajúc, kláštorne sa nebičujúc, zase zamyslela a rozmýšľala som, komu vlastne záleží na tom, aby moja domácnosť bola tip top, prišla som na to, že návštevám je to jedno, aj domácim je to jedno, a ani moja mama sa tým už nezaoberá a jediný, komu na tom záleží, som JA....Tak som začala akceptovať svoje spomalenivenie, a výbornou pomôckou k tomuto príjemnému stavu sa mi stal zlý zrak :)))

Pred tým som poletovala ako včielka medonosná, a ak som videla čmuhôčku na okne, mala som hneď k dispozícii handričku a čistidlo, alebo nejakú pavučinku, hneď som ometala či vysávala, škvrnka na nereze, žiadny problém, hneď som leštila....Teraz to nechápem,  ako som to všetko zvládala, musela som sa hýbať po domácnosti ovešaná kýblami, handrami a aj rebríkom, ako vianočný stromček :)))) A teraz je to fajn, čo nevidím bez okuliarov, to proste nie je a hotovo :)

Tak som sa v rámci spomalenivenia zmierila s tým, že už nikdy nebudem taká dobrá gazdiná, ako moja babka či mama, ale zas som alibisticky vyrovnávala skóre, že ani jedna, i keď tvrdo pracujúc, nemusela robiť DPH :))))
Aj som si spomenula na pani Hedvigu, čo napriek drobnej živnosti, má voňavú domácnosť a vždy napečené a vzdušné a voňavé záclonky, ale jej deti sú už mimo, a upratať po chlapovi, čo je napriek penzijnému veku aj tak 12 hodín denne v robote, nie je až také náročné, a spomalenivenie mi pripadalo celkom fajn, pri predstave, že raz junior vypadne z domu a mne sa zase upratovanie bude zdať celkom zábavné, aj keď si momentálne myslím, že som ozaj strašne srandovno geriatricky apatická, a kolíšem sa v márnej nádeji, že to bude inak, aj keď je mi to skoro už úplne jedno :))))

Zase, v albistickom sebakolísaní, som si spomenula na doby, keď sa u nás blýskalo poriadkom a čistotou, aj stavbu som vysávala a naši murári sa zo mňa smiali, ale nuž, narazil mi do okna ďateľ, a aj iné vtáky, a do mojej obývačky levanduľou a včelím voskom voňajúcej, mi vletela sojka cez balkónové dvere, a aj z komína sme vyťahovali chuderku upečenú sýkorku, lebo aj ten bol ukážkovo čistý, a tak teraz, keď som spomalenivela, vlastne chránim prírodu, do mojich čmuhôčkových okien už nikto nenarazí :))))) A tak som sa stala spomalenivou ochrankyňou prírody :))))

Minule sme mali takú rodinnú poradu a padla reč aj na to, že junior je pomaly na ženenie a či v tomto smere podniká nejaké kroky....A junior povedal, mami, vo veku 15 rokov si mi povedala, že randiť si môžem s kým chcem, ale domov s vážnymi úmyslami mám doniesť len nevestu, čo rada varí, perie, upratuje, žehlí a pracuje v záhradke a nefetuje, ale to je totálne nereálna požiadavka, a ustarostene si prehrabol strapatú šticu dodajúc, že napriek všetkému, ani on nie je žiadne terno :))))
Nuž som za zadívala na svoje dieťa a kriticky som zhodnotila situáciu, že čo som zanedbala vo výchove, to už nedoženiem, a uvedomila som si, že je bordelár, a mimoriadne technicky zdatný je len vtedy, keď sa mu rozpadáva stôl pod počítačom, to aj vŕtačku vie použiť aj kladivo, ale vie to použiť, tak som povedala, že stačí keď nevesta nebude fetovať a strašne rada varí a pečie:)))
Tu sme sa opäť rozhovorili na tému, že manželstvá minulosti, kedy sa spájali majetky, neboli až tak od veci, moja prababička bola takto spojená a žili spolu s pradedom až do smrti, v láske a porozumení:)
Tak sme sa zasnili a začali konšpirovať, že akú rodinku by sme potrebovali, aby nám bolo ešte lepšie, ako nám je.....Keďže sme s s babúnom staré štruktúry, a v minulosti boli dobrí svatovci v kombinácii mäsiar - zelovocárka, tak sme týmto smerom  rozvíjali svoje nevestosny.....
Ale junior múdro poznamenal, že obe dôležité veci by obsiahla svatka, čo by bola vedúca v Lídli, a tak sme sa zhodli na tom, že svat by mohol byť vedúci v stavebninách alebo právnik :)))))
Potom som poznamenala, že svatovci by nemuseli mať nejaký výrazne movitý či nemovitý majetok, ale nástojím na chatičke pri osamelom jazierku, kde by som mohla ja s mojimi koksartroznymi vecami plávať a relaxovať, a tu sme sa zhodli na tom, že manželstvo z rozumu je celkom zaujímavá vec:)))

Babún na staré kolená začal byť nervózny zo špinavých riadov a poznamenal, že niekto by mal vyložiť umývačku a keďže sa ani brva nehla, povedala som, že dobre, ideme o vyloženie umývačky hrať karty, ale žiadna kanasta či žolík, to je nadlho, sedma, očko, mariáš, a prehrala som :)))

Vyberala som umývačku a zasnene som si predstavovala, ako plávame so svatkou na hanbáča v osamotenom jazierku, a svatka mi recituje zľavy a dobré veci, čo mladým spríjemnia život, a ja sa nemusím zamýšľať, len si premývam koksartrózu v teplom jazierku a je mi dobre.....
Aj babún si predstavoval, ako svat, vedúci stavebnín, dodá lacné nášľapné kamene do záhradky a iné veci, hádam aj studňu, a spolu trieskajú kladivami v dielni, sústružia, koštujúc nejakú slivovicu...
A junior si predstavoval, ako mu milá nefetujúca žienka varí a vypeká....

Tak ak sa nájde rodinka, s vyhovujúcimi parametrami, prihláste sa, v mojom pomalolenivení začína byť priestor pre obyčajnú srandu, pomedzi obyčajné veci s ľuďmi, čo ma rozosmejú....teda aspoň tá chatička je nutnáá :)))))