Nuž, zase ma vytočil jeden článok v ženskom časopise. Hlásal, ako zbaliť milionára. No, tak uznajte, milé reálne zmýšľajúce dámy... načo by Vám aj bol? Do vitrínky sa vám nevopchá, treba ho kŕmiť, obliekať a čistiť... ako každé zvierakto, ktoré je zvyknuté na luxus a peniaze.

Milionára nepotrebujem. Mne stačí tá moja výhra, ktorá so mnou ochotne znáša PMS, depky, nočné rozhovory na rôzne témy... dokáže sa opiť so mnou aj bezo mňa, nie je potom vulgárny, ráno mi navarí opičiu kávu, dokáže mi opraviť defekt na aute, vymeniť brzdové obloženie (hoci tieto úkony bravúrne zvládam aj sama)... je ochotný pristúpiť na moju bláznivú diétu, a aj keď mu škvŕka v žalúdku celá filharmónia, ticho trpí... lebo ma má rád... a nechce mi pokaziť radosť. Dobre viem, že sa potajme chodí najesť ku kamarátovi, ktorého manželka je hotový kuchynský zázrak... ale nič mi nepovie... a ja mu to odpúšťam... raz za rok mi kúpi kvety, na Valetína dostanem aj čokoládu, poprípade niečo vskutku originálne, na meniny ma obdaruje knihou, chodievame na večere a dokonca si pamätá aj dátum nášho zoznámenia... nemusí mať milióny, byt v Paríži, chatu v Alpách, premávať sa v luxusnom aute... mne stačí tá jeho milovaná kraksňa, chata po starých rodičoch a lyže na balkóne. Nepotrebujem zlatú kreditku, drahé a často nevkusné oblečenie. Nepotrebujem chlapa s milionárskym vkusom... Ten mi asi čaj pri chrípke nenavarí, pretože sa bude obávať, že sa jeho luxusné telo nakazí. Nepotrebujem metrosexuála, ktorý mi dokáže zladiť celý môj outfit... ja to zatiaľ zvládam sama a podľa slov mojej polovičky, veľmi vkusne. Aj keď jemu sa najviac páčim v starých teplákoch, spotená a s raketou v ruke.

Milión je vlastne číslo 1 so šiestimi nulami... ja sa dokážem baviť aj bez nich. Akle potrebujem ešte jednu 1, aby som mala pár. Pretože ktosi raz povedal, že človek sa rodí len s jedným krídlom a preto potrebuje niekoho, kto mu pomôže lietať.

Hoci mnohokrát som sa už pristihla, ako slintám pri pohľade na niečo, čo si vskutku nemôžem dovoliť... ale aj tak, utriem ústa a idem o krok ďalej... nepotrebujem kopu peňazí... aby som potom nemohla spávať pre obavy, že mi ich niekto ukradne? Mne stačí ten štandard, ktorým žijem už roky.

Nepotrebujem drahé jedlá a nápoje len preto, aby som si získala niekoho obdiv... načo by mi aj bol? Mne stačí obdiv jedinej osoby. A tú už celý mesiac prudko porážam každý pondelok a štvrtok v squashi. Tej už celé mesiace pílim uši lyžovačkou niekde v zahraničí. Tej už celé mesiace zaspávam v náručí po náročnom pracovnom dni. Tej sa páčim aj vo vreci od zemiakov bez značky Gucci či Louis Vuitton... láska sa nedá odmerať sumou na účte. A aj keby sme boli dvaja bezdomovci, žijúci niekde pri teplárenských rúrach, bolo by mi fajn. Pretože by sa vedľa mňa každé ráno niekto pomrvil a poprial mi pekné ráno. A o tom to celé je... ja svojho milionára dávno mám. Má milión dobrých nápadov, ako sa vyhnúť obedu u rodičov, milión výhovoriek, prečo príde neskoro, keď si dá s kamošmi jedno pivo, milión spôsobov, ako navariť skvelú kávu, milión dôvodov, prečo ma má rád. A ja tiež... sme dvaja multimilionári, ktorí nepotrebujú peniaze na to, aby si navzájom povedali, čo k sebe cítia... tie slová sú síce zadarmo, ale predčia aj ten najdrahší dar.