Dnes, posledný deň roku 2009 musím vykonať symbolickú úlitbu tomuto blogu, ktorý bol svedkom viacerých úspechov a drobných trapasov.

Ďakujem všetkým jeho prispievateľom, ktorí ochotne a s dôverou v moju osobu poskytli svoje diela aby mohol bookzin naplniť svoj zámer byť tak trochu literárny. Všetkých mám rada a budem ich čítať i keby by som odišla z tohto slobodymilovného webíku.

Chcela by som na záver roku venovať pozornosť spisovateľovi, ktorý stvoril prvý ruský historický thriller, čo som v celom svojom živote čítala. Je to Vasilij Aksionov a jeho "Moskva- kva-kva".

Posledné kapitoly boli také akčné, že som si zabudla namáčať medovníky v červenom chianti. Preto sa románu venujem aj tu.

Vasilij Aksionov opustiac rodnú macochu ZSSR v roku 1980 odišiel kdesi, kde je teplo a džez je dovolený. Do Brazílie. Tu pretvoril a predžezoval posledné dve päťročnice pred pádom kremeľských Gorbiho štruktúr, preto si myslím, že získal potrebný autorský nadhľad, aby mohol stvoriť dielo reflektujúce éru vodkového impéria.

Dej románu nie je ukotvený charizmatickou protagonistkou či bohatierom. Jeho stredobodom je budova. Je to mrakodrap - klon Empire State Building. Stojí na sútoku riek Moskva a Jauza.  

Autor uvádza čitateľa do deja spočiatku klasickým tempom, ktoré mi pripomenulo dej opery "Maškarný bál" od Verdiho. Úvod, opisy postáv, zápletka, peripetie. Nakoniec sa takto valčíkovo Aksionov pretancuje do poslednej tretiny, kde to zrazu roztočí v divšom dych vyrážajúcom džezovom rytme bez pauzy.

Je mi jasné, že takéto čosi mohol napísať len účastník tých stalinských kŕčov, reálie a detaily by si nesovietsky autor nemohol vymyslieť ani naštudovať.

Preto je román šťavnato a uveriteľne antistalinský, ruský, no zároveň i žalujúci i keď v ľahkom štýle bez emocionálneho apelu na čitateľa, ktorý si môže s triezvou mysľou a bez nepríjemného nerváku odžiť spolu s húfom postáv to, čo my obvykle nazývame stalinským peklom a či otrokárskym gulagom. 

Všetky nitky príbehu sa prepletú v poslednej tretine, ktorá dospeje ku grotesknému zveličeniu hlavne vtedy, keď sa z kanálu pri mrakodrape v strede Moskvy vynorí postava maršala Tita... Krátka scéna v ponorke pod hladinou rieky Moskvy je už len malou svetlicou v ohňostroji absurdných či hyperbolických nápadov autorových.

Ešte chcem pripodotknúť, že zveličením sa tu chápe napríklad pobyt Adolfa Hitlera v sovietskom zajatí...tým chcem zvýrazniť to, že väčšina deja nesie znaky reality roku 1952-53 bez akýchkoľvek umelých zásahov do jej skutočnosti, zdajúcej sa nám európanom groteskná. Keď to autor odpáli a naplno využije svoje právo preháňať, zrýchľovať, zosmiešňovať a vstupovať tu i tam do rôznych žánrov - fantasy, sci-fi - má čitateľ pocit akoby utŕžil ranu sekerou do lebky.

Bola som príjemne prekvapená i príjemne ovplyvnená postmodernou ruskou literatúrou, čo sa mi doteraz zriedkavo prihodilo.

Šťastný a tvorivý Nový Rok 2010!

Nazdravie!

dielo: "Moskva- kva-kva", autor Vasilij Aksionov, vydavateľstvo :Albert  Marenčin", rok vydania slovenského prekladu-2008.

napísala pre