Nepamätám si náš prvý bozk. Najjasnešia spomienka z toho rána je, keď sme sa milovali. Neviem, kto bol iniciátor toho všetkého. Je mi z toho trochu smutno. Zbožňujem prvé bozky. Škoda, že v poslednom čase si ich nepamätám...

   Kde sme sa vlastne rozlúčili? Myslím, že na prechode...vlastne nie. Bol so mnou na zastávke. Trošku som ho ešte provokovala a tak ma pobozkal, napriek tomu, že to nesmel spraviť. Bolo to okolo obeda. Večer sme mali ísť na prechádzku. Nemohol a ja som strávila večer na koncerte a potom do rána v krčme. Ani jemu som nebola verná. Aj keď on na mňa nikdy žiadny nárok nemal.

   Ráno som našťastie stihla jeho predstavenie. Vlastne meškal on. V tom kostýme sluhu vyzeral dobre. Poslal ma samu hlavným vchodom. Bola som tam prvýkrát. Ani tú pani som nepoznala. Musela som počkať, kým sa všetci v sále usadia. Oslovil ma jeden pán: "Slečna..." a ukázal na hlavu v bočných dverách do zákulisia. V tmavej chodbe sme sa ešte chvíľu rozprávali. A potom hurá do hľadiska. Hľadala som ho očami...sluha, muzikant, človek, ktorý pílil stromy, čašník, futbalista. To všetko boli tváre jedného tanečníka. Po predstavení som ho zase počkala vonku. Bol dosť rýchly. Deň predtým si zabudol doklady. Šla som kus cesty s ním. Bola som stále v rozpakoch. Rozlúčili sme sa. Večer sme sa mali stretnúť na tréningu, ale ten nebol. Šla som na koncert a tesne pred  koncom mi prišla sms. Sedel v aute hneď pred budovou. Bol s bratrancom a vraj sa práve tam rozprávali. Náhoda? Aj tak sme sa už v ten večer nevideli.

   V noci mi prišla správa. Zaujímavé, že dovtedy som nemohla zaspať... Oslovoval ma slniečko...