Konečne píšem. Mám čas, sedím v práčovni. Necítim sa tu príjemne, lebo ulicu, na ktorej práčovňa sídli, celú opravujú, takže je tu nepredstaviteľný hluk. Okrem mňa tu sedí jeden starší pán a sušičky okupujú dvaja Arabi. Snáď sa mi to dobre vyperie, doteraz som tričká zvládala v svojom skromnom umývadle, ale tak niektoré veci si skrátka žiadajú solídnu mašinu. Za najmenšiu práčku na 6 kíl treba vhodiť 3,5 eura, plus za sušenie 50 centov. Na to, aká obyčajná vec to pranie je, ma to dosť znervózňuje, všetko je samozrejme písané holandsky a ten rámus je príšerný ... čo už, nevybrala som si najlepší deň, keď tu priamo pod oknami práve teraz režú chodník či čo.

Ináč som včera úspešne absolvovala záverečnúskúšku kurzu holandštiny úrovne 1, čím skončilo moje pôsobenie v Leuven. Prekvapivo, musím povedať, že francúžština sa mi zdá náročnejšia ako holandština, hoci táto mi znela zozačiatku ozaj hrozivo. Písala som do nejakých jazykových škôl, možno by som si nejaký neintenzívny kurz pre cudzincov aj dala, aspoň by som spoznala nových ľudí. Ešte uvidím ...

Tento týždeň sa mi podarilo vybaviť aj zápis na KHlim, teda nie úplne celý, ale aspoň už mám tunajšiu študentskú kartu. Samozrejme to bolo vtipné, pretože na tom zápise v Campuse Diepenbeek na mňa pozerali ako na Majku z Gurunu, nemajú veľa Erasmus študentov, navyše sa zápis takých ako ja rieši na katedre, lenže tá mi nemôže vystaviť kartu, preto ma poslali do Diepenbeeku. Prvý dojem zo školy nebol teda veľmi slávny, nie je to dobrý pocit, keď každý čumí, že čo tam vlastne robíte. Najviac ma zarazilo, že tam pracovali mladé ženy, väčšinou tak do 30 rokov, ale tá angličtina ... slabá. Tak možno je to moja chyba, že očakávam od takej rozvinutej krajiny, že budú ľudia vedieť anglicky ... nehovoriac o tom, že mladí ľudia, navyše pracujúci na vysokej škole. Keď by som to mala porovnať, tak sprievodcovia vo vlaku vedeli oproti týmto ženským anglicky parádne .

V utorok som zase bola za mojím koordinátorom, ktorý mi teda počas obdobia, čo s ním komunikovala mailom, žral parádne nervy. Stretnutie sme si dohodli v Genk-u, v budove Media and Design Academie, kde budem mávať aj raz do týždňa vyučovanie. Je to asi 15 minút od Hasseltu, kde bývam, ale v utorok som šla vlakom rovno z Leuven z jazykového kurzu. Budova je na mieste, ktoré sa volá C-mine. Ako tak viem, že baňa sa povie „mine“, ale nejak som nepočítala s tým, že to fakt bude baňa. Teda skôr, že to kedysi bola baňa, normálne sa tam týči taká akoby vrtná veža. Ešte sa na tom mieste stále stavia, aj táto moja katedra je vlastne v úplne novej budove, sídlia tam len krátko. Je to moderná stavba, koncepčne sa podobá takému tomu štýlu ako Drážovská, mne sa to páči. Hlavne tam majú ....hádajte čo? Také tie super vaky, na ktorých sa sedí. Detská radosť nemá hraníc .... J Ale ešte som žiadny nevyskúšala. Niežeby nebola možnosť, ale nechcela som, aby ma môj koordinátor poprvýkrát videl rozčapenú ako žabu so šialene radostným výrazom. J Samozrejme ma nechal čakať asi tak trištvrte hodinu, ale nakoniec sa nezdá byť až taký chobot, ako som myslela. Ale som opatrná v úsudkoch, lebo moje prvé dojmy ma zvyknú zrádzať. Neviem, aké kiksy má ešte pre mňa v zálohe, ale bol vcelku milý a nápomocný.

Hmmm, to pralo akosi krátko, len niečo cez pol hodinu, ale tak možno je to tak robené, aky tu ľudia nekvasili, teraz som to dala sušiť na strednú teplotu, tak som zvedavá, čo to spraví...

Školu mám až v stredu, v Maastrichte pre zmenu, takže mám pár dní voľna, plánujem niečo preskúmať  tu v meste, asi si zájdem do Antwerp a v pondelok pôjdem na predbežnú obhliadku Maastrichtu, aby som v stredu vedela, kde mám školu a pozrela si mesto, lebo po vyučovaní to už nestihnem. Žije sa mi tu dobre, niekde som čítala, že Belgicko je krajina, ktorá je „užívateľsky príjemná“ a zatiaľ sa tento výrok zdá pravdivý. Akurát ma stále trápia Belgické bacile, ale verím, že si s nimi moje, pôvodne záložné, antibiotiká konečne poradia.

Tak už to mám hotové, nakoniec to bolo celkom ok, ani to nie je veľmi pokrčené. Vy sa majte krásne a ja idem naspäť na intrák zahnať hlad. J