Každý má z detstva kopu krásnych spomienok. Jedna z najsilnejších, čo sa týka jedla, je u mňa kakao. Nebol to pre mňa nápoj, bola to kompletná večera. Posledné jedlo pred deduškom Večerníčkom a potom spinkať. Dodnes pre mňa teplé mlieko predstavuje čosi, čo mi pomôže zaspať.

Ďalším typickým mliečnym jedlom, keď som bola malá, boli raňajkové cereálie. Keď som bola asi treiačka, prišli akurát do módy sladké kakové guličky a lupienky, skrátka rýchle raňajky ktoré deti zjedia a spravia si ich aj samé. Vtedy sa ešte neriešilo, že sú plné cukru a bielej múky. Teda aspoň si to nepamätám.

Čo si ale pamätám veľmi dobre je začiatok éry mliekomatov. Bola som vtedy na strednje škole a už nejaký ten mesiac som sa zaujímala o to, čo jem. Z hrôzov som si predstavovala, ako vo veľkých hrcoch pasterujú stovky litrov mlieka a ako sa z nich odparujú všetky vitamíny, zabíjajú sa dobré baktérie a ktovie čo ešte. Surové, iba prudko zchladené, mlieko pôsobilo ako niečo, čo musí byť plné tých najlepších látok. Veď predsa teliatka na ňom žijú na začiaktu celé mesiace. Aj materské mlieko je pre detičky kompletné jedlo a to najlepšie, čo môžu dostať.

Tento trend u mňa pokračoval aj keď som sa po maturite odsťahovala od rodičov. Už po pár mesiacoch som našla na trhu stánok farmy, ktorý ponúkal, neskôr len na objednávku, mlieko takzvanej mliekomatovej kvality. Prudko ochladené a stočené do vratných fľaší. Bolo síce o polovicu drahšie ako krabicové z obchodu, ale stálo to za to.

Mlieko som vždy bola schopná piť na litre. Keď sme boli s babkou na chalupe tak sme pri večernej stolnej hre so súrodencami stiahli priemerne liter na hlavu. Asi za hodinku, úplne v pohode. Podobne som na tom bola až do svojich dvadsiatych narodenín keď vznikol prvý otáznik ohľadne toho, či moja zdravá strava je naozaj taká vyvážená, ako si myslím.

Na krvných testoch som mala mierne zvýšenú hladinu krvného tuku. Chronicky. Výsledky dostala mamina cez mail, ktorý mi následne pretlmočila. Sestrička mi v ňom doporučila nenapchávať sa maslovými sušienkami a obmedziť jedenie vo fast foodoch. Nemohla byť viac mimo, čo sa týka mojich stravovacích návykov. Do fast foodu som vkročila dvakrát do roka a aj to som si dala šalát a sušienky som si maximálne tak piekla sama doma. A to tekvicové.

Najviac tuku som v tom čase získavala vlastne z môjho zázračného mlieka. Samozrejme plnotučného. A čo s tým? Domáce odtučnenie. Nakoĺko som iný spôsob nenašla, naliala som vždy dva litre do vysokého džbánu. Za 36 hodín sa vo vrchnej pätine usadil tuk, ktorý som poctivo pozbierala lyžicov a použila ako smotanu. Vuala, polotučné mlieko je na svete :) Ďalší krát som problémy s krvným tukom už nemala, ale dodnes neviem, čím to v skutočnosti bolo.

Asi rok na to, sa objavil iný problém. Tentokrát bolo mlieko nie len obvinené, ale aj usvedčené. Ranná hnačka. Moja raňajková ovsená kaša ma začala preháňať. Zistila som, že som schopná piť už len jeden pohár mlieka denne a aj to len vo večerných hodinách. Postupne som si netrúfla na lačno už ani na jogurt. Bolo to krátko po tom, čo moja mama úplne prestala piť mlieko kvôli rovnakému problému. Dostala som sa skrátka do veku, keď hladina enzýmu, ktorý trávi mliečny cukor, klesá. Je to úplne normálne a asi len štvrtina populácie unikne tomuto osudu.

Dnes sú to už dva mesiace, čo som výrazne znížila jedenie všetkých mliečnych výrobkov. Ráno som priateľovi servírovala krupičku so slovami:"Došlo mlieko, pôjdem dnes do obchodu a dokúpim ti ho." Rastlinné mlieko si robím sama, aby som mala istotu, že je naozaj kvalitné a to kravské mi už vôbec nechýba.

Vzdať sa mlieka bolo pre mňa ťažké hlavne preto, lebo to bol môj najobľúbenejší nápoj od útleho detstva. Pripisovala som mu toľko. Od perfektných kostí a nízkej kazivosti zubov až po hlavnú rolu v mojom proteinovom šejku, ktorý som asi rok jedla denne. Jendo obdobie som každý deň cvičila a udržiavala si naozaj zdravú váhu a mliečne výrobky boli mojím hlavným zdrojom bielkovín.

Tak som zo svojho života vymazala jednu nezameniteľnú chuť a jednu silnú alergiu na prach :)