„Sophie pohni sa, prídeme neskoro. Veď je to tvoj veľký deň.“ Menovaná vyšla z kúpeľne a mala na sebe dlhé, biele, svadobné šaty. „Bojím sa.“ „Zlatko to je normálne. Každá nevesta má pred svadbou strach.“ Utešovala ju mama. Zrazu už stáli spolu s Chrisom na pláži. Pred nimi stál kňaz a za nimi sedelo veľa ľudí. „Ty, Chris Keison berieš si Sophie Blakeovú?“ „Áno.“ „A ty Sophie Blakeová, berieš si Chrisa Keisona?“ „Áno.“ Ale ako to vyslovila, Chrisa niekto zastrelil. Padol jej do náručia a krv sa mu z rany liala ako z Niagarských vodopádov. A hneď nato stála na cintoríne a kládla kvety na jeho hrob. Niečo mu hovorila a v tom ju tiež niekto zastrelil. Padla priamo do jamy vykopanej vedľa jeho hrobu. Ešte dýchala a cítila ako na ňu niekto hádže hlinu a snaží sa ju pochovať. Chcela kričať no hlas sa jej zasekol v krku. Len počula ako niekto volá jej meno.

„Sophie, Sophie!!“ strhla sa. Pred sebou zbadala utrápenú bratovu tvár. Keď sa presvedčila, že je doma vo svojej psteli, rýchlo ho objala. Bola celá mokrá a triasla sa. „To bol len zl sen, Soph. Už je dobre.“ „Scott, to bolo strašné. Mali sme s Chrisom svadbu a niekto ho zastrelil. A potom som bola pri jeho hrobe a niekto zastrelil aj mňa. Ale ešte som bola na žive a začali ma už pochovávať.“ „Bol to zlý sen. Sľubujem, že sa nič také nestane. Ani tebe a ani Chrisovi.“ „Ďakujem.“ Usmiala sa. „Už sú naši doma?“ „Soph už je desať ráno.“ „Tak dlho som spala?“ „Asi si bola po celom tom víkende vyšťavená.“ „Idem sa prezliecť a pozdraviť ich.“ „Tak to sa nemusíš ponáhľať. Už sú obaja v práci.“ Vstala a šla sa umyť. Deň jej ubehol rýchlo, rovnako ako aj celý týždeň. S rodičmi už vychádzala lepšie a aj Scott s Chrisom si celkom padli do oka. Mala pocit, že občas je s ním radšej ako s ňou. Ale bola tomu rada.

V polovici prázdnin šla Sophie s rodinou na dovolenku na Cubu. A tak Chris zostal v celom meste sám. Soph mu odišla, Danny sa s ním nebaví a ostatný spolužiaci sú tiež po dovolenkách. Sedel v izbe na posteli a pozeral sa na Sophiinu fotku. Z myšlienok ho vytrhol zvonček od dverí. „Chris, máš tu návštevu.“ Kričala naňho mama odo dverí. Zbehol dole schodmi a keď prišiel ku dverám bol poriadne sklamaný. Stál tam Danny. „Čo tu robíš?“ spýtal sa s nezáujmom v hlase. „Môžeme sa porozprávať?“ „Mám na výber?“ nečakal na odpoveď, otvoril mu dvere a dodal „poď hore.“ Danny ho nasledoval no ešte predtým sa pozdravil s jeho otcom. „Dobrý večer pán Keison.“ Pozdravil a podal mu ruku. „Ahoj Danny. Dlho som ťa tu u nás nevidel.Boli ste na dovolenke?“ Danny zachytil Chrisov pohľad. „Áno, áno. Teda nie.“ Usmial sa. „Bol som mimo mesta, tak to preto. Rád som vás videl.“ Dodal a vyšiel hore schodmi za Chrisom. „Aj ja teba Danny.“ Zakričal za ním a vrátil sa k svojmu futbalu.

„Tak čo chceš?“ spýtal sa a zatvoril za sebou dvere. „Prišiel som sa ti ospravedlniť.“ Vyšlo z neho bez okolkov. „Čože?“ „Prišiel som sa ti ospravedlniť.“ Zopakoval pomaly. „Zato ako nemožne som sa správal a aj za to čo som povedal o Sophie.“ Chris chvíľu mlčal a ticho prerušil prvý Danny. „Prijímaš?“ a vystrel k nemu ruku. Chris sa usmial kútikmi úst a stisol mu ruku. „Prijímam.“ „Chris, nemal som právo hovoriť ti do tvojho vzťahu so Sophie. Keď si odišiel, rozmýšľal som nad tým.“ „A k čomu si dospel?“ „Že mi neostáva nič iné než to nejako prežiť. Zjavne ju máš rád a aj ona teba. A aj keď to možno bude znieť neuveriteľne, ja ti to želám.“ Nadýchol sa. „A budem sa snažiť byť milší ak k Sophie.“ „Ďakujem.“ „Ešte mi neďakujem. Ešte som nič nespravil. Tak.. ja už pôjdem. Len to som ti chcel povedať.“ „Som rád, že si prišiel.“ „Aj ja. A niečo ti ešte musím povedať.“ Stíšil hlas lebo už zišli dole. „Máš dobrý vkus.“ Chris mu uštedril mierny šťuchanec do boku a obaja sa rozosmiali. „Už odchádzaš Danny?“ vmiešal sa im do rozhovoru Chrisov otec. „Áno. Už musím ísť. Dovidenia. Dovi pani Keisonová.“ „Ahoj Danny.“ ozvalo sa z kuchyne. Vybrali sa k Dannyho autu. „Danny mrzí ma, že som ťa udrel.“ „Chris z toho si nič nerob. Zaslúžil som si to. Ale máš riadnu ranu.“ „Ďakujem. A to som sa ešte krotil.“ Dodal s úsmevom. „Tak zatiaľ.“ Nastúpil do auta a odišiel. Chris sa vrátil späť do izby akurát vo chvíli kedy mu zazvonil mobil. SMS od Sophie.

Ahojky srdiecko.Ako?tu na cube teplo,slnko a kopa fesnych cubancov J ale nemusis sa o mna bat. Cmuk  Soph

Usmial sa. Musel sa usmiať. Hneď jej odpísal.

Ahoj pusinka.tu fajn,len mi je smutno.mal som prave navstevu.bol tu danny,ale tym sa teraz netrap.tak cubanci,co?ked na teba nejaky pozrie nech si ma nezela. Cmuuuk uz sa ta neviem dockat. CH

´Danny bol u neho? A to už na čo?´ pomyslela si. ´Snáď sa to dozviem.´ odložila mobil a šla sa poprechádzať na pláž. ´Ako by som jej doma nemala dosť.´ pomyslela si. Ale pre ňu to bolo iné. Každá pláž iná. Bola niečím špecifická. Teda pre ňu. Ostatný ľudia si to nevšimli. Ako tak chodila hore dolu a bosé nohy jej obmývali vlny znovu zacítila ten pocit, aký  cítila, keď bola doma naposledy na pláži. Pousmiala sa. Steve je stále s ňou.