Keď sa niečo nepodarí raz, to je v pohode. Keď viackrát, to sa ešte dá. A čo tak stále? Nehovorím, že nie sú pozitívne chvíľky, ale smola už od škôlky, to je trochu kruté, nie? Prvý rok v škôlke si nepamätám, ale zvyšné už hej. Zle mi vychádzajú roky takže som tam chodila až štyri roky. To bola asi prvá smola, ale k tomu sa dostanem neskôr. V škôlke som sa väčšinu času hrala sama. Keď ma dievčatá zavolali na spoločnú hru vždy som musela byť to čo nechcel byť nikto iný. Radšej som sa hrávala s chalanskými vecami. Autodráha, vrtuľníky to bolo moje. Takto som sa zoznámila aj s niektorými chalanmi a jednému som sa zapáčila. Šťastie? Áno, ale iba chvíľkové. Vďaka tomu, že sme spolu začali "chodiť" mi ostatní už nerobili zle. Teda až na jedno dievča, ktoré mi pokazilo moju úplne novú bábiku tým, že ju treskla o zem.(Novú už mi nikdy nekúpili) Ten chlapec, Kamil, mi dal dokonca aj prsteň a porcelánového zajačika, ktorý držal srdiečko. Ja som mu za to vždy dala pusu a on celý sčervenel. Táto láska však nemala šťastný koniec. Tým, že on tam bol iba 3 roky a ja štyri preložili ho do inej triedy. Ani nám to nepovedali jednoducho som prišla do triedy a bol preč. Ako naschvál bol na druhej strane škôlky a my ako deti sme mohli byť iba pri svojej triede. Raz za čas sme sa videli, keď odchádzal. To bol koniec. Vlastne nie. Ešte ma stretla ďalšia smola. Stratila som prsteň čo som od neho dostala a zajačika mi decká zobrali a rozbili. A medzi tým sme schytali jednu šialenú učiteľku. Preháňam? Nie, zasadla si na mňa. Stále na mňa kričala, nepáčilo sa jej ako sa hrám pritom som nerobila nič zlé. Raz sme mali na obed niečo fakt hnusné. Nikto to nezjedol, ale ona si zobrala práve mňa k sebe a nútila ma to jesť. Plakala som a ona na mňa kričala. Ostatní sa už dávno hrali, ale ja som musela sedieť pri stole a zjesť tú strašnú vec. Asi po štvrťhodine to vzdala. Nebola som jediná, ktorá pri nej takto trpela. Našťastie to skončilo. Zavreli ju na psychiatriu. Nerobím si srandu bola tam dvakrát. Ešte sa zdá, že to preháňam? Bohužiaľ sa vrátila asi po roku a my sme ju dostali ešte na posledný polrok. Keď sme odišli išla tam znovu. Neviete si predstaviť aká som bola šťastná, keď som odišla zo škôlky. Všetko som hodila za hlavu. Čo sa stalo, stalo sa. Myslela som, že už to bude lepšie. Ale opak bol pravdou...