Zodpovedný dospelý by si mal všímať deje v jeho oblasti pôsobnosti. Mne sa tie deje akosi samé vtlačili do môjho obvyklého uhľa pohľadu. Nijako zvlášť som ich nevyhľadávala.
Jedného dňa som sa vybrala na potulky po Slovensku. Bolo to pred pár rokmi. Mala som zmluvu s bližšie nemenovanou európskou firmou na výrobu detských hračiek. Reklamná akcia. Deti sa mohli hrať s kockami priamo v oddelení hračiek veľkých predajcov.
Prešla som viacerými krajskými mestami. Všade sa opakovalo to isté zloženie detských záujemcov o zábavu s kockami. Keďže sa rozdávali aj malé balíčky ako reklama firmy, detí bolo veľa a čím ďalej na východ tým väčší podiel rómskych ratolestí. Vzhľadom k tomu, že mojou povinnosťou bolo stále kontrolovať dianie, získala som solídny prehľad o deťoch, ktoré navštevovali naše hracie kútiky počas šiestich hodín tri dni koncom týždňa.
Už pri druhej etape som registrovala v kútikoch deti, ktoré vydržali extrémne dlho sedieť bez jedla a pitia na tom istom mieste a hrať sa niekedy dosť svojským spôsobom so stavebnicou. Ak som im ponúkala firemné sladkosti, len neradi si brali, boli bledé, vyzerali slabšie živené alebo prirodzene chudé - neviem, s kockami zachádzali jednotvárne a nesústredene, občas sa zahľadeli prázdnym pohľadom do neurčita, triasli sa im ruky.
Stalo sa, že moja reklamná akcia sa vyvrbila ako dobročinná záležitosť. Začala napĺňať novú funkciu útulku pre zanedbané deti, ktoré sa našli skoro v každom meste. Poctivo a dobrovoľne si odsedeli šesť hodín a veľmi nerady odchádzali až pri záverečnej.
Brigádničky, ktoré som angažovala z radov tamojších známych mojich známych vedeli čo-to o niektorých deťoch. Nakoniec ma sami upozorňovali na ich nedobré sociálne podmienky. Rozvrátená rodina u jedného, týranie, nevšímavosť a ponechanie dieťaťa na výchovu ulice u iných.
Zaujalo ma, že výskyt malých rómov medzi deťmi so známkami depresie nebol. Takéto smutné postavičky som našla len medzi bielymi deťmi. Neskôr bola zriadená linka záchrany pre týrané deti a ja som silno zadúfala, že chlapcovi s tým nevšímavým apatickým pohľadom bola ponúknutá šanca šťastnejšej budúcnosti.
Neduživé, omodrinované, citovo zanedbané, predierajú sa životom tvoreným krutými dospelými. Svojimi slabými tielkami a rozumčekom, ktorému je bránené v intelektuálnom a citovom rozlete. Roztrasenými rukami sa snažia vystavať z kociek svoj vlastný model sveta hľadajúc v ňom aspoň pocit fyzického bezpečia.
Tento cynický svet modelujú dospelí. Pri jeho konštrukcii často zabúdajú na maličkých. Bezmocných. Budúcich dospelých, ktorí budú vracať to, čo dostali. Zastaňme sa detí. Veď zo všetkých bezmocných sú tie najbezmocnejšie ony, nie dospelí.
© čokomilka
Neduživé, omodrinované, citovo zanedbané, predierajú sa životom
27.11.2008 08:44:00
Komentáre
čoko, tak ako píšeš, tak veru to je, len tá tvoja výzva...
Derechura, tiež si myslím, že vodičák na deti by sa zišiel,