Počul som raz o dievčati. Príliš dokonalej na to, aby to bola pravda. Príliš bezchybná na to, aby naozaj existovala. Jej opis mi znel ako rozprávka. Vraj ju ešte nikto nikdy nevidel, takže neviem potvrdiť či to nie je iba prelud. Alebo je to len výplod fantázie nejakého prehnane romantického úbožiaka. Možno je a možno nie je. Možno je to dokonca dievča od vedľa. Možno som ju videl už milión krát a nikdy som ju nespoznal alebo nezaregistroval. A možno som ju ešte nikdy nestretol. Je to ako hon na zlato. Tajné túžby striedajú plané nádeje a smutné odhalenia. Každopádne jej opis stojí za uváženie jej existencie. Vraj je krajšia než vianočné ráno či východ slnka nad hladinou oceánu. Jej hlas spieva ako škovránok. Oči, ktoré prebodnú aj dušu, hlboké, teplé a upokojujúce. Také, čo skrotia aj dušu diabla. O detailnom výzore tieto legendy nerozprávajú. Možno nie je tak dôležitý. Ale tipujem, že nejaká mastná oblina to asi nebude. Vraj je láskavá a dobrosrdečná viac než Snehulienka no prefíkaná a cieľavedomá ako vrcholový športovec. Jamky na lícach prezrádzajú jej nežné srdiečko a dušu čistú ako nebo. Pokojná no predsa ohnivá, rozvážna no predsa bláznivá, plachá a predsa tak čertovsky zapálená pre každú akciu. Nikto ju nikdy nepočul nariekať a sťažovať sa. Všade šíri úsmev a radosť. Ráno, keď sa v sprievode rosy prechádza po panenskej lúke, všetko kvitne v tieni jej krásy a aj samotné slnko len smutne a porazene stúpa k vrcholkom hôr. Náladu má neustále prívetivú a myšlienky pohotové. Nezaskočí ju žiaden trapas a z rovnováhy ju nevyhodí vskutku nikto. Je vtipná, svedomitá a tak strašne dokonale krásna že mi je o tom aj ťažko písať. Ak sa mi ju raz podarí spoznať tak ju opíšem tak ako si zaslúži, no dovtedy budem šíriť iba tieto chabé pokusy o vystihnutie jej podstaty. Uznať jej bytie je naozaj odvážne tvrdenie. Ja ale verím, že tu niekde je a že iba čaká kým si ju všimnem.