3.12.2007

        V televízii išiel fim o Godzile. Neviem, či sa píše s jedným, alebo s dvoma l. Ale či s jedným, či s dvoma, je to poriadna obluda. Pamätám sa, kedysi v päťdesiatych rokoch sa tu premietal (starosvetskejší zvrat je "tu dávali") o tejto Godzile japonský film. Obrovská skala, tá sa zrazu začala drobiť, až z nej zostala Godzila a začala šarapatiť.
        Pravdaže, šarapatiť nie je slovo, ktoré by sa k takejto oblude hodilo. Ešte nevhodnejšie by bolo, keby Godzila začala vystrájť. Nie. Taká obluda nešarapatí ani nevystrája. Stačí, keď ožije. Vzbudzuje hrôzu, šíri paniku. Ide z nej strach. Tá japonská obluda ožila po miliónoch rokov a my v kine Praha (predtým Athlon) sme sa triasli od napätia. Aj táto súčasná americká bola prapravekým jašterom a napadla Manhattan. To ma teda dosť naštvalo, pretože Manhattan mám rád. Nestačilo, že tam pred šiestimi rokmi dve lietadlá vleteli do Dvojičiek? A to neboli lietadlá z praveku, ale celkom súčasné. Takže čo teraz? Triasť sa v kine pred tým, čo nám nachystala ďaleká minulosť, alebo s obavami čakať, čo príde na um našim súčasníkom. Čím nás zase prekvapia. V tom americkom filme (neviem, či ho nakrútili pred Dvojičkami alobo po) jedna postava hovorí, že Godzile treba zabrániť, aby nakládla vajcia, lebo sa z nich vyliahnu ďalšie Godzily, budú sa rozmnožovať geometrickým radom a človek prestane byť pánom tvorstva. Dosť smiešne, keď to ten chlapík povedal práve na Manhattane, kde sa práve pán tvorstva postaral o podobnú spúšť, akú spôsobila vo filme Godzila. Akurát, že to nebolo vo filme, ale naozaj. Napriek tomu sa ďalej nakrúcajú filmy o tom, ako nás prepadli všelijaké pavúky nadštandartnej veľkosti, všelijakí mimozemšťania a čo ja viem aké obludy, ako nás chcú zlikvidovať, ako sa im to už-už podarí, ale nakoniec všetko dopadne šťastne. Porazíme ich, zvíťazíme, ostávame pánmi Zeme, aby sme sa mohli zlikvidovať sami.
        A možno majú takéto filmy ešte aj iný zmysel, ako vytvárať napätie a hrôzu. Možno nechtiac upozorňujú na to, že sa dokážeme solidarizovať len v stave absolútneho ohrozenia. Vtedy si rozumieme, spolupracujeme, vzájomne sa zachraňujeme, lebo máme spoločného nepriateľa. Len čo vonkajšie ohrozenie pominie, začneme sa opäť správať ako koruna tvorstva. Začneme tvoriť dejiny: prvá svetová vojna, druhá svetová vojna, holokaust, Stalin, Hitler, Pol Pot, Mao, Balkán, Stredný východ a tak by sa dalo pokračovať ešte dlho, vlastne donekonečna. Nepotrebujeme Godzilu. Sami sme Godzily.

Zdroj: Milan Lasica  Bodka 2,  Forza Music 2009
--------------------------------------------------------------