V ostatnej dobe, som bol niekoľkokrát svedkom toho, ako niektorí ľudia, poviem to expresívnejšia – podvodníci, zneužívajú dobré vychovanie, ľudskosť a súcit väčšiny z nás. Nemám na myslí len profesionálnych podomových podvodníkov, ktorí sa kryjú za seriózne firmy, ale píšem o ľuďoch, ktorí sa len vydávajú za bedárov, žobrákov, chudákov alebo inak núdznych, ale v skutočnosti sú to väčšinou asociálne bytosti, ktoré ešte nikdy nepracovali, alebo pracovať už nechcú a vyžobrané finančné prostriedky skoro vždy iba prepijú. Je pravda, že  aj oni  potrebujú pomoc, ale predovšetkým v odborných, k tomu účelu určených sociálnych a charitných zariadeniach. Týmto ľuďom my, jednotlivo, asi ťažko pomôžeme. Áno, patrím k tej väčšine nášho národa, ktorá dáva milodary, či dary, ale organizáciám, ktoré poznám. Hoci pravdou je aj to, že nie raz sa uľútostím a dám nejakú tu mincu do rúk aj žobrákovi.  Zrejme, ale po poslednom zážitku, keď som dal žobráčke 1 euro, s tým  prestanem. Totiž, na sídliskovom chodníku, pár krokov od vchodu, má oslovila asi 35 ročná žena, bola slušná, čisto oblečená a pýtala si nejaké peniaze, lebo je hladná, a nemá si začo kúpiť jedlo. Vravím si, viem čo je hlad, preto som sa s ňou dal do reči. Odkiaľ pochádza, či má rodinu, prečo nepracuje, kde býva, či už bola na sociálnom úrade alebo v charitnom zariadení, ktorých je v našom veľkom meste dosť.  Podľa jej odpovedí som poznal, že peniaze nepotrebuje na zahnanie hladu, ale zrejme jej chýbajú na niečo iné. No aj tak som to euro oželel. Povedal som si, ak klame ona, je to jej problém, ale ja som konal v presvedčení, že pomáham bedárke. V tom presvedčení som žil iba dva dni. Dovtedy, pokiaľ mi sused  ironicky nepovedal, že za mnou zasa prišla „kamarátka“. Najprv som nevedel o kom to hovorí, a tak mi po lopate vysvetlil, že tá domnelá žobráčka, ktorej som prispel na zahnanie hladu, je známa firma, ktorá ako podvodníčka, takto už nachytala mnohých normálnych ľudí na našom sídlisku. Viete, že som sa necítil práve najpríjemnejšie, na svoje ospravedlnenie uvádzam, že doteraz som takýchto podvodníkov stretával iba na miestach pred obchodmi, kostolmi a podob., ale nie priamo na sídliskách.  No čo, inovujú sa všetci, aj podvodníci. Pre pokoj svoj, ale aj iných ľudí, ktorí nevedia ako sa majú zachovať v podobnej situácii, som si dal tú prácu a našiel som definície slov, ktoré úzko súvisia   so spomínanou problematikou.

Žobrák, veľmi chudobný človek, chudák, bedár. Úbohý, poľutovaniahodný tvor. Žobrať prosiť o almužnu a tým sa živiť, zadovažovať si životné potreby prosením milodarov od iných. Almužna malý peňažný dar chudobnému, žobrákovi. Chudoba, stav veľkého materiálneho nedostatku alebo tiež bieda, núdza. Podvod, predstierané, vedome neúprimné konanie, úmyselné oklamanie s cieľom získať vlastný prospech alebo poškodiť druhého.

Charita v kresťanskom ponímaní láska k blížnemu; preukazovanie dobra, pomoc núdznym. Organizácia poskytujúca sociálne a zdravotné služby ľuďom v núdzi. Dobročinnosť - preukazovanie dobra, humánnosti voči niekomu, napr. láskavým správaním, finančnou podporou, hmotnými darmi. Klasickou  formou dobročinnosti sú verejné zbierky. Milodar je  dar určený na podporu niekoho, niečoho, almužna; to nie je dotácia. Dar je vec, ktorú dávame niekomu pri istej príležitosti do vlastníctva zo svojho, bez protihodnoty, bez náhrad; obyčajne je to prejav pozornosti, priateľstva, úcty. Dotácia je verejný peňažný a iný príspevok, podpora.

Záver: Slovensko patrí medzi 30 najvyspelejších štátov sveta. Je preto úplne logické, že takýto štát má dosť finančných prostriedkov na to, aby sa o skutočne chudobných ľudí, dokázal postarať. A Slovensko to podľa mňa aj robí. Preto, ak niekto sám z vlastného presvedčenia  podporuje charitné organizácie, je to chvályhodné, ale podporovať žobrákov-podvodníkov, už podľa mňa kóšer nie je. Čo najmenej takýchto nepríjemnosti všetkým želám J.Kotulič.