Skoro ráno sa prebudím , vypnem budík , a pohľad z okna mi poskytne upršaný pohľad na Luton . Obloha je sivomodrá , veštiaca neutíchajúci dážd . Moje kroky vedú po vydláždenej ulici , popod stromy .Dážď rytmicky bubnuje na chodník , jeho zvuk sa mieša s tempom krokov mojich nôh. Cez zamračené oblaky napriek nepriazniu presvitá slnko a vrhá tiene predo mnou .V túto rannú skorú hodinu niet takmer nikoho na ulici . Premýšlam  , uvažujem nad ľuďmi vôkol mňa ... Toľko rozličných národností a predsa dokážu zotrvať v harmonií ?

Cesta ubehne rýchlo a napokon sa pomaly dostávam pred školu .Ľudí v centre pribúda , moje oči blúdia po tvárach ostatných . Napriek tomu že prší , nevidieť na nich zlú náladu . Moju pozornosť vzbudí krásna neznáma predo mnou , zdanlivo bojujúca s dažďom . Kráča smelo dopredu , ale počasie hrá proti nej a proti jej vlasom . Pridám do kroku a zakrátko ju dobehnem . Preložím si dáždnik do pravej ruky a zabránim dažďu vnikať do jej blonďavých vlasov . Na tvári sa jej rozžiari malý úsmev ale i napriek tomu obaja kráčame mlčky a hladíme pred seba . Akoby sa nachvíľu zastavil čas ... Náladu mi zdvihne tento zvláštny moment a prajem si , aby bol nesmrteľný .Na okraji chodníka pri prechode si kontroluje doklady ... Hľadím jej nenápadne cez plecia a v rukách jej odhalím preukaz totožnosti .... Je to litovka ... Zrazu kýchnem ... Duchaplne vytasí balíček vreckoviek a ponúkne ma jedným exemplárom . Vezmem opatrne jeden . Mlčanie o chvíľu preruší roundabout ,kde sa naše cesty rozdelia .  Dáždnik , ktorý doposiaľ skrýval pred nepriazňou počasia dve mladé študentské  duše , sa vracia svojmu majiteľovi ...

Konečne dorazím do nákupného centra , zložím si dáždnik do tašky a vkročím dnu ... Nakúpim veci , na ktoré si ešte pamätám :-) , a vraciam sa späť domov . Otváram železnú bránku a vchádzam dnu zadným vchodom do dvora . Počujem tiché kroky ,ale nevšímam si ich ... V hlave mi víri neznáme dievča z rána. Opäť si kýchnem ... Siaham do vrecka po papierovú vreckovku ,ale osoba predo mnou je rýchlejšia ,a mne uz známim spôsobom z dnešného rána opetovne vytiahne vreckovku ....

Zistil som že svet je malý a svojím spôsobom nádherný... býva v dome hneď  vedľa mňa ...