Neúspešnosť križiackych výprav vyvolala v Európe rozličné dohady, či sa má vôbec ešte pokračovať v ozbrojených vojenských ťaženiach. Rozšírila sa myšlienka, pochádzajúca z radov rehoľníkov, že Boh dopraje kresťanom víťazstvo prostredníctvom bezbranných panien a detí. Hoci cirkevní predstavení aj pápež Inocent III. s tým nesúhlasili, v roku 1212 dochádza ku krížovej výprave detí. Jedna skupina tiahla z Kolína pod vedením 10-ročného Mikuláša a druhá z územia Francúzska na čele s pastierikom Štefanom. Výsledok tohto ťaženia bol katastrofálny. Množstvo detí na ceste zahynulo a deti, ktoré sa nalodili v Marseille a Brindisi, boli predané do otroctva v Alexandrii.
Piata križiacka výprava (1228-1229) bola skôr súkromnou záležitosťou cisára Fridricha II., ktorý bol v tom čase postihnutý cirkevným trestom. Vyjednávaním s egyptským sultánom dosiahol, že Jeruzalem bol na čas vrátený kresťanom. V roku 1244 sa však Jeruzalem dostáva znovu do rúk mohamedánov. Na výprave sa zúčastnil aj uhorský kráľ Ondrej II. so svojím vojskom.
Na Prvom lyonskom sneme v roku 1245 pápež Inocent IV. (1243-1254) vyzval kresťanský svet na šiestu križiacku výpravu (1248-1254). Medzi západnými panovníkmi však nebolo veľa ochoty. Jedine francúzsky kráľ Ľudovít IX. (1226-1270), neskoršie vyhlásený za svätého, chcel najskôr poraziť Egypt a potom dobyť Svätú zem pre kresťanov. V apríli 1250 však bolo francúzske vojsko pri Káhire porazené. Kráľ sa dostal do zajatia, z ktorého vyviazol až po zaplatení vysokého výkupného.
V roku 1270 Ľudovít IX. podnikol siedmu výpravu, ktorá sa tiež skončila neúspechom. Kráľ Ľudovít sa stal obeťou moru v Tunise. Posledná kresťanská pevnosť Akkon padla do rúk mohamedánov v roku 1291.
Komentáre