Určite ste už všetci počuli o Afrodite, bohyni lásky a krásy,
zo starogréckej mytológie. Vraj bola veľmi krásna a možno i preto symbolizuje všetko, čo s láskou súvisí. Rovnako známy je aj Amor svojimi "šípmi lásky". Údajne sa vznášajúc nad zemou zabával strieľaním šípov do sŕdc osamelých ľudí.
      Srdce nie je len znak lásky, ale nepochybne aj orgán, ktorého bitie dokazuje život. Bez srdca sa predsa žiť nedá napriek tomu, že sa často vraví o láskou zlomených srdciach. Osobne si myslím, že tie srdcia nie sú zlomené, ale len zranené a vyčerpané.
      Zamyslite sa nad tým, či nám môže láska ublížiť... Mám pocit, že láska sama osebe ubližovať nemôže. Tí, čo ubližujú sme my... Áno, my ľudia medzi sebou. Ako? Intrigami, klamstvami, tajnosťami, podvodmi a inými špinavosťami. Láska je predsa niečo krásne a vznešené, tak prečo ju kazíme našimi hlúpymi výmyslami?
      My ľudia sme si veľmi blízki. Nikto nevie prečo, ale je to tak. Jednoducho sa priťahujeme vo väčšine hľadísk. Muži vs. ženy. Sme odlišní, ale zároveň neuveriteľne podobní. Aby sa dvaja ľudia priťahovali, nemusia sa poznať, dokonca spolu ani slovko prehodiť.
Napriek tomu si môžu byť sympatickí.
      Po bližšom zoznámení sa môže z nevinného pokukovania po sebe vyvinúť vzťah. Vo vzťahu je dôležitých milión vecí, ale hlavne to, že na vzťah treba dvoch. Inak to nemá cenu. Medzi mužom a ženou musí byť vzájomná tolerancia, vernosť a dôvera. Žiarlivosť je pre každý vzťah len záťažou, pretože ho brzdí a nedovolí mu ďalej sa vyvíjať. Jeden múdry človek povedal: "Žiarlivosť je nedostatok úcty k osobe, ktorú milujeme."
      Pýtate sa, čo je vlastne tá láska? Láska je založená na silnom precenení rozdielu medzi jednou osobou a všetkými ostatnými, ale nespoznáme ju v okamihu, keď nájdeme dokonalého človeka, ale v okamihu, keď ho ako takého začneme vidieť. Láska je, keď cítime niečo viac ako priateľstvo, no nevieme to presne vyjadriť, ale aj keď chceme kvôli milovanej osobe vyzerať čo možno najlepšie. V láske netúžime po ničom väčšmi, než aby sa dotyčný usmial, no hneď ako sa usmeje, zmocňujú sa nás mdloby. Sme vtedy v prípade, že nastanú problémy vždy ochotní vydržať a vyriešiť ich. Chceme čítať i poéziu v nádeji, že vyjadrí naše pocity.
      Od lásky k nenávisti je vraj len malý krôčik, ale to neznamená, že by sme sa mali mať pred ňou napozore. Všetci predsa dobre vieme, že lepšie je byť smutný s láskou, než veselý bez nej.