... asi je to celkovou vyčerpanosťou, vlastne ani nemám kedy nabrať nové sily... a tak do postele často padám extrémne unavená... a chvíľu na to ma už naháňa nejaký zloduch, vrah alebo iný kriminálnik... raz ma chytí a ja z posledných síl ešte dokážem urobiť niečo aby som sa zachránila... inokedy ho strasiem v poslednej chvíli...

... a tak celú noc utekám, bijem sa a bránim, schovávam sa v tmavých uličkách alebo striehnem niekde za rohom...

... a potom aby som sa budila oddýchnutá... naposledy ma napadli dokonca v našej kúpeľni... vošli oknom, ktoré v skutočnosti v kúpeľni vôbec nemáme, boli dvaja a mali hrozne zlé xichty... tak som ich nechala prejsť až do kuchyne a tam som ich dostala... mala som takú silu akú som v sebe nikdy neobjavila a vedela som palcom na nohe zatlačiť nejaký bod tak, že už ani nemali silu sa brániť... a potom otec zavolal polišov... predtým som zase mala sen o znásilňovačovi, ktorý chodí po bratislave a na ulici si nájde obeť... tú potom sleduje aj dva či tri dni kým zaútočí... neviem ako, ale aj tohto hoväda som sa zbavila a spotená sa zobudila do tmavej noci... unavená viac, ako keď som si išla večer ľahnúť... no a po takom sne sa mi dosť dlho nedarilo zaspať...

niekedy minulý mesiac som naháňala zlodejov... potom som zachraňovala psov z padajúceho výťahu... obraňovala som deti na ulici, ktoré ohrozovali staršie puberťáčatá...

niečo skrátka nie je v pohode... cez deň behám do školy, do roboty, so psami, na nákup... ... ... a keď si konečne ľahnem do postele... tie sny... tak sa už pomaly aj bojím ísť spať a premýšľam nad blbosťami, aby sa mi snívalo niečo krajšie... ale nesníva... stále tie isté sprostosti...