Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Ver mi

Nežné zblíženie
Skončila ďalšia séria pomalých piesní. Nadišiel čas odchodu. Jana už bola unavená, ledva sa držala na nohách. Akonáhle zatvorili dvere jej bytu, Marek ju oprel o stenu. Zadíval sa jej hlboko do očí a dlhým bozkom jej povedal všetko. Jeho ruka sa kĺzala po jej štíhlom boku vyššie a vyššie... Stále sa díval do jej hnedých očí. Zatvorila ich a pritisla sa na stenu. Celá sa chvela, chvíľami až tajila dych. Jeho vyzývavé bozky opätovala. Znova a znova. Odniesol ju do spálne, nežne ju položil na posteľ. Rozopínal jeden gombík za druhým a pomaly roztvoril blúzku. Klesol na kolená a pritiahol si ju k sebe. Posadil ju a jediným pohybom látka skĺzla na posteľ ako páperie. Snažil sa jej rozopnúť podprsenku. "Marek, ja..." "Viem. Prosím, ver mi." A umlčal ju bozkami. Dlho ju láskal a prebúdzal v nej nové, silné pocity. Vyzliekla mu tričko a oplácala mu jeho nežnosť. Odviedol ju do obývačky. V miestnosti zaznela jemná hudba, tancovali v tesnom objatí. Pomalým krokom ju priviedol k spínaču na svetlo. Mal v úmysle bez upozornenia rozsvietiť, ale rozmyslel si to. Mohla by sa vážne nahnevať a o to nestál. Stíšeným hlasom sa jej prihovoril. "Chcem ťa vidieť. Si krásna, chcem sa na teba dívať. Chcem vidieť, či sa ti moje dotyky páčia. Môžem rozsvietiť?" Uvažovala, ale neodtiahla sa, ani neurobila nijaké odmietavé gesto. "Dobre." Už to chcel urobiť, no v tom ho chytila za ruku. "Ale iba malú lampu." Požiadala ticho. Prešiel k oknu a rozsvietil. Zakryla sa rukami a zatvorila oči. Stála otočená k nemu chrbtom. Čakal to. Objal ju a ľahučko pobozkal na šiju. Ruky položil na tie jej a pomaly, veľmi pomaly ich presúval nižšie. "To je v poriadku." Šepkal jej do ucha. Uvoľnila sa a on položil jej ruky okolo svojho krku. Jej telo sa pod jeho dotykmi naplo. Otočila sa a pozrela mu placho do očí. Usmial sa a pobozkal ju. "Si úžasná." Pevne ju zovrel v náručí. Cítila sa čudne a zároveň krásne. Odviedol ju späť do spálne, kde v pevnom objatí zaspali. ___ Zuzanu zobudil prázdny žalúdok. Pohla sa a vtedy otvoril oči. "Ahoj." "Ahoj. Nechcela som ťa zobudiť." "Ty si také ranné vtáča?" "Nie. Prečo?" "Sú štyri hodiny." "Čože?" Zasmiali sa. "Ako sa cítiš?" "Dobre." Schovala sa v jeho náručí. "Môžeme sa porozprávať?" "Teraz?" "Uhm." "Ani náhodou. Ja chcem spať." "Potom." "Tak dobre." Unavene sa zahniezdila. "Chcem ti povedať, že pri mne sa nemusíš kontrolovať. Neboj sa toho a preži všetko naplno." "Ďalší. Už som čosi také nedávno počula." Hlas sa jej chvel. "Janka?" Mlčky prikývla. Pobozkal ju a pevnejšie si ju privinul. Tichým hlasom pokračoval. "Vieš, brániš si v niečom úžasnom, nádhernom. Ľúbim ťa." Vyslovil to prvýkrát a bolo to naozaj z hĺbky srdca. "Aj ja ťa ľúbim." Zdvihla k nemu uplakanú tvár. Bozkami jej vysušil slzy. Dívala sa na neho a nemohla uveriť tomu, že je šťastná. Spánok ju veľmi rýchlo prešiel. Nežnými bozkami a neposlušnými prstami ho pokúšala. Opäť sa milovali. Snažila sa, ale nedokázala naraz odbúrať toľko prekážok. Miro bol však trpezlivý učiteľ a presviedčal ju, že to určite časom zvládne. ___ Janu zobudilo prenikavé svetlo. Slnečný lúč sa jej vpíjal do tváre. Pohla sa. Vtedy si uvedomila, že je takmer nahá a leží pri nej Marek. Klesla späť na vankúš a privrela viečka. Otočila sa k nemu a nežným bozkom ho zobudila. "Dobré ránko." "Dobré. To bolo príjemné. Môžeš pokračovať?" "Rozmyslím si to." Neustále ju bozkával a láskal. "Máš nádherné prsia. Príroda bola k tebe štedrá." Prvý raz ju zazrel v pravom svetle a musel si priznať, že je krajšia ako v jeho predstavách. "Si krásna." "Mne sa páči, že máš tak hladkú a jemnú pokožku." Ľahučko mu prechádzala dlaňou po hrudi. "Bál som sa, že letíš na chlpáčov." Povedal s úškrnom. "Ani náhodou." Uistila ho a rýchlo pobozkala. Jej bozky boli prudké, až lačné, čo mu vyrazilo dych. "Som hladná. A ty?" "Nepoviem nie." "Opúšťam ťa nerada." Smutne vošla do kúpeľky. Do kuchyne prišla svieža, voňavá a zahalená v župane. "Si strašne dokrčený. Vyskúšaj si tieto nohavice, prosím." Prekvapil ho tón akým to povedala. Akoby bolo prirodzené, že má doma pánske nohavice. "Koho sú? Ak sa smiem spýtať." "Vlastne nikoho." Keď na ňu naďalej hľadel bez náznaku pohybu, dodala: "Kúpila som ich raz pre otca. Zapáčili sa mi a myslím, že by mu padli. Ale nikdy som mu ich nedala." "Aha." Videla ako mu odľahlo. "Je to tak. Vážne! Snáď mi veríš?" Jana bola v pomykove. "Samozrejme. Prepáč." Rýchlo ju pobozkal. "To nič." "Hneď som späť." Nohavice mu perfektne sedeli a ona mu ich s radosťou darovala. "Ľúbim ťa." Objal ju a uistil ju, že jej maximálne verí.

Príbehy | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014