Je rok 2010, možno sa blíži koniec, možno nie, ale ja mám 21 a v hlave trochu tesno, preto tento blog a moje myšlienkové pochody s tendenciou skončiť mimo začiatku, čiže „objažďky“, kde sa dá a od depresie cez rožky až k romantike, je asi mojou momentálnou úchylkou. Nebudú tu múdrosti sveta ani mňa, neplánujem propagandu seba či mojich myšlienok. Dávam priestor na diskusiu, nič nie je uzavreté. Naznášam hádky o nepodstatných veciach a bezduché reči, činy majú prednosť. Nechcem poúčať ani presviedčať, delím sa s vami so svojou hlavou, teda časťou, tak prosím, nezneužite to.
Niekedy píšem a slová a ich zmysel mi uniká, akoby som myslela rýchlejšie ako to podávala ďalej, preto aj keď neskôr čítam, čo som už napísala, mám aj sama zmätok, na začiatku. Myšlienka sa voľne prevalí do inej a skončím úplne inde. K pointe zo začiatku sa už nedostanem a nechce sa mi k nej vracať, ale ja sa chápem, myslím. Je to určitá roztržitosť a nedôslednosť vo mne, ktorej sa už nezbavím, je to môj zlozvyk, môj znak.
Ako bolo napísané, žijem si v týchto momentoch svoj 22. rok života, ale večne mladá:) aspoň tak by to malo byť. Zatiaľ študent, statočne šetriaci, vo večných problémoch, skoro osamostatnená, hoci ešte nie od systému, bohužiaľ. Moje ctené meno si nechám pre seba, nikoho to neraní, ale ponúkam vám niečo, čo pre mňa znamená viac. Slovo, meno, ktoré v hĺbke seba láskam, milujem, ktoré ma nepustí: Rufus, a aby sme neboli nekomerční, Miss Rufus Valmont, ako pre vás. Teší ma, a ak vás nenudilo vrchných pár viet a stíhali ste môj tok slov, nech sa páči...
Komentáre