A nedá sa tomu zabrániť, úpadok príde vždy po náhlom vzlete.. :) Ak sa to tak nazvať vôbec dá. Dnes nechcem nijako tvoriť na stránke blogu. CHcem len vyjadri niekoľko pocitov. Morím sa doma s angínou a čítam ďalší starý ľúbostný román. Moje priateľky by asi nesúhlasne kývali hlavami, ale čo am po nich, keď je ten román vlastne o vojne a nie o láske? :D A čo mám robiť, keď mám týždennú práce neschopnosť? A tak sa tu morím a ledva pregĺgavam, kanvica sa pokazila, nechce sa mi variť čaj na sporáku, pijem studenú vodu a čudujem sa že antibiotiká ešte nezabrali. A tak čítam dnes už 7 či 8 hodín a písmená sa mi rozmazíávajú a zlievajú sa v šmuhy. Nemám prehľad o čase myslím si, že je 7 hodín a pritom ťahá už na dvadsiatu prvú. Neviem, prečo vôbec opisujem svoju terajšiu situáciu. Jedno ma ale teší, mám týždeň na to, aby som bola sama so sebou. A chystám sa ten čas využiť vo svoj duševný prospech. :) Angína-neangína. Konečne sa nemusím myšlienkami ukracovať večer o spánok, mám na to celé dopoludnie. A čitateľnosť na blogu padá .. :D Možno preto mám odvahu písať tu také hlúposti. :D