Zatváram oči
tlmene rozosiate po záclonách.
A pridetsky verím,
že Ťa cítim.
Vždy som verila
v existenciu svetielkujúcich bytostí.
Veď (nie)si tu so mnou.
Krehko nesmelý.
Už o minútu dospelá.
No neviem v sebe
ukryť to malé dievčatko,
ktoré ešte stále verí ideálom.
Asi nie je možné zmeniť svet
bez trhania pút
slzných kanálikov.
Pokúsim sa vysvetliť mu,
že realita nie je rozprávkou.
Možno to konečne pochopí...
Zvoní budík.
Prosím, už ma netráp
otázkami.
Vyrovnaj sa s tým...
Komentáre
kraaasne
Stretanie s ranom...
do ktorych sa ako zlodej vkrada den
a pridrzo dufa,
ze ta najde vedla seba...
Etericku vilu stratenu v cudzom vesmire
krehko zufalu.
Predcasne zostarnuty
stale v sebe hlada chlapca,
ktory by veril slubom...
Uz vie, ze nie je mozne zmenit svet
A nepomoze ani pretrhnuta
hradza, co naplni udolie slzami...
Realita nie je rozpravkou
On to uz pochopil...
Zostali vsak sny...
Den sa uz vkradol pod viecka
a ruka po sty krat objala
prazdny vankus na ktorom
este pred chvilou lezala
jeho
mala
vila...
:))
Kazdy mame svoje hobby...
A aj ty by si lulli uz nieco mohla napisat... Alebo zeby slo o tu istu osobu? :-)))