Božidara Turzonovová (70) je založením dáma a povolaním pani herečka.

Svoj život si vraj nevie predstaviť bez okuliarov. Trápi ju astigmatizmus a všeličo iné. Keď má migrénu, zraní ju i drobné svetielko, len čo však vyjde na javisko, neprekáža jej ani ten najväčší reflektor. Pohybovať sa na pódiu bez okuliarov ju naučila Viera Strnisková. Herecké maniere nepozná. „Nemôžu ma chytať maniere, pretože vždy, keď prídem domov do nášho bytu na treťom poschodí, musím zobrať nákupnú tašku na kolieskach, s ktorou sa asi dám aj pochovať, a ísť na nákup.“ Napriek tomu rada sníva o vlastnom kaštieli, kde by si všetci jej priatelia prišli na svoje. Veľké oslavy jubilea veľmi nechystala, pretože si vzala za svoju reakciu pani Jamnickej v podobnej situácii: „Oslava? Preboha nie, veď je to nezdvorilé!“

Božidara, prosím

Za desiatky rokov pôsobenia v hereckej brandži sa zaužívalo spojenie Dača Turzonovová. Herečka Daču veľmi nemusí, Dačku u nej uhralo iba pár vyvolených. Neľúbosť k Dači vraj pramení z toho, že v ruštine znamená sídlo, chatu. Herečka to však vidí inak: „Dača je slovenský variant familiárnej skratky Dači odvodený z Dari, čo je skratka mena Božidara.“

Podiel na jej krstnom mene má zrejme pôvod rodičov. Narodila sa v bulharskej Sofi i srbsko- -macedónskym rodičom. Otec pochádzal zo Solúna, bol veľký germanofil, študoval v Berlíne a ako inžinier architekt vyvinul prefabrikáty, ktoré sa neskôr stali súčasťou socialistickej panelovej výstavby. Vyrastala vo vzdelanej rodine, kde boli vedomosti a dobré spôsoby samozrejmosťou. Škola ju veľmi nezaujímala. Po príchode domov hodila tašku do kúta a utekala tam, kde ju to bavilo. Do detskej dramatickej rozhlasovej družiny či do Pionierskeho (dnes Prezidentského) paláca, na otvorení ktorého videla prvý raz v živote banán. Už vtedy boli jej hereckými partnermi Peter Mikulík či Július Satinský. Keď nastal čas vysokoškolských štúdií, podala si prihlášky dve – na kunsthistóriu a herectvo, ktorému dala prednosť. Už tu kdesi sa pomaly rodila rovnocenná dvojica, ktorá sa vyskytla pomaly v každej generácii hercov: Vášáryová –Turzonovová. Obidve krásne, vzdelané a vynikajúce herečky. Mnohokrát ich stavali do polohy rivaliek, ale pani Božidara to tak necítila.

„Nemám rada pocit konkurencie. Len čo by malo byť niečo súťaživé v boji o prestíž, tak sa otáčam čelom vzad. My sme s Milkou veľa hrávali a ja si ju veľmi vážim, obdivujem ju a myslím to úprimne,“ povedala pre istý ženský časopis. Isté je, že sa poznali od sedemnástich, keď v Banskej Bystrici v rámci brigády umývali okná na novostavbe pri stanici.

Spočiatku ho nenávidela

Herečka, ktorá má rada modrú, petrolejovú a olivovú farbu, stretla svoju osudovú lásku pri nakrúcaní televízneho debutu Most na tú druhú stranu (1961). Fešák európskeho formátu Jozef Adamovič tam hral s ňou.

„Ja som sa na koňoch zaplietla s Adamovičom. A to bol celý príbeh môjho života,“ spomína, ako spolu chodievali jazdiť do Petržalky. Spočiatku ho vraj nenávidela.

„Keď mal na sebe oblek, a nie texasky, strašne mi pripomínal manekýna! Okrem toho mne sa vždy páčili blondiaci s modrými očami!“

Jozef Adamovič si na začiatky vzťahu zaspomínal nasledovne: „Zoznámili sme sa v škole a dá sa povedať, že to bola láska na prvý pohľad. Naše stretnutie bolo pri Dunaji a tam sme si dali aj prvú pusu.“ Neskôr ich začínajúci sa vzťah charakterizoval ako spontánny.

„Počas školy som mal najviac roboty, od roku 1956 som bol denne v televízii. Náš vzťah nabral na obrátkach až po skončení školy.“ Z manželstva sa narodili dve dcéry – filologička Andrea a právnička Lucia. Obaja hneď nastúpili do vychyteného Slovenského národného divadla. No nebolo to vždy med lízať.

Museli sme všetko predať

Kým kariéra herečky stúpala bez väčších výkyvov, na Adamoviča si trikrát siahla smrť. Zvládnuť to ako manželka, matka a herečka určite nebolo jednoduché. Po autohavárii mu ostala jazva na tvári a kratšia noha. V roku 1985 prežil leteckú nehodu s horiacim lietadlom a núdzovým pristátím. Do tretice sa do herca zahryzla rakovina, nad ktorou zvíťazil tým, že 42 dní pil len debakterizovanú a demineralizovanú vodu a neskôr antikarcinogénne kozie mlieko. Práve to však neskôr položilo rodinu finančne na kolená. Päťtisíchektárová farma na Gemeri, kde choval herec kozy vo veľkom, skrachovala.

„Museli sme s Božidarou všetko predať – chatu, autá, čo sa len dalo. Deti ma takmer prekliali.“ Nepríjemným pozostatkom tohto podnikania bola bývalá zamestnankyňa, ktorá tvrdila, že otcom jej dieťaťa je Jozef Adamovič. Neskôr k tejto téme povedal: „Dal som si urobiť testy DNA a tie preukázali, že tá dcéra nie je moja.“

Napriek rôznym problémom a diaľke vydržalo toto herecké manželstvo vyše päťdesiat rokov. Manželia sa často vídali len cez víkendy. „Bez dôvery by to nešlo,“ okomentoval daný stav herec. „S manželkou si po toľkých rokoch absolútne dôverujeme. Vždy mi hovorila: Mňa sa už nezbavíš. My máme medzi sebou všetko jasné. Sme si bližší než brat alebo sestra. Stačí mi na ňu pomyslieť a už mi zvoní telefón a volá mi.“

Herečka si na reči okolia takisto časom zvykla. Raz povedala, že ich s Adamovičom rozvádzajú každý rok a v inom meste, čo už berie ako súčasť života.

Všetkým sa páčila

Herečka tvrdí, že najkrajšie a najplodnejšie roky odohrala paradoxne v totalite. Napriek mnohým úlohám, známa je napríklad z filmu Božská Ema (Destinová), si ju mnoho súčasníkov zafixovalo z iného titulu po manželovom boku.

„Ja si ju pamätám zo seriálu Vivat Beňovský. Utkvela mi v pamäti ako pekná mladá žena,“ vracia sa do minulosti Roman Luknár. „Potom som ju stretol až na vysokej škole, keď začala učiť po Paľkovi Mikulíkovi, a vídal som ju v divadle. Po 20 rokoch sme sa zišli v Paneláku. Pani Turzonovová je veľká herečka, presná, profesionálka a svoju prácu robí bravúrne.“

Do divadla na ňu rada chodievala aj herečka Zuzana Haasová. „Pamätám si ju ešte ako študentka konzervatória zo Ženského zákona. Bože, ako tá mlela perfektne po záhorácky! Bolo to vynikajúce predstavenie, ktoré som videla mnohokrát, a zakaždým som sa nieže smiala, ale priam híkala od rehotu,“ spomína a vracia sa do aktuálneho Paneláka. „Zakaždým príde v dobrej nálade, porozprávame sa, čo čítala, počula, rozpovie nejaké zážitky, a keď som mala súkromné problémy, poradila mi. Pre mňa je to veľmi príjemný človek a fantastická herečka.“

Ale, Emil!

Zásluhu na tejto vete, ktorú počúvame z úst pani Janky na adresu Juraja Slezáčka, má producent Andy Kraus. Herečku poznal z videnia ešte ako chlapec z centra mesta.

„Bývala na Gajovej ulici, ktorá bola vtedy slepá, a my sme tam s chalanmi hrávali hokej. Keď bežal v televízii Vivat Beňovský, mal som asi desať rokov a do pani Turzonovovej som bol zamilovaný.

Zakaždým, keď som ju zbadal na ulici, som bol priam vo vytržení.“ Neskôr ho učila na vysokej škole, takže boli v užšom kontakte štyri roky, a navyše sa dobre poznala s jeho mamou.

„Po škole som istý čas býval u mamy a pani Dačku som stretával častejšie. Vtedy mala nádherného psíka čau-čaua, ktorého nešťastne zrazil trolejbus či auto.“ Preto keď vymyslel Panelák, presne vedel, že do úloh služobne najstaršej dvojice obsadí svojich bývalých pedagógov.