Vysušíš mi niekedy slzy tvojimi bozkami...?

Pofúkaš rozbité dlane z prázdnych snov...?

Vyzlečieš mi šaty samoty utkané z ticho chvejúceho sa strachu...?

Zahojíš jazvy z tvojho násilného vtrhnutia do môjho srdca...?

Dokážeš vo mne zničiť stopy smútku...vypálené miesta po slzách?

Oprášiš vo mne zabudnuté bozky...?

Zničíš vo mne všetko, čo si zahojil...?

Zahojíš vo mne všetko, čo si zničil...?

Ukludníš vo mne...niekedy...vody, ktoré si rozbúril...?

Alebo mám veriť tomu, že láska je bolesť...utrpenie, pretože chceš?