Úsmev:

Krásny ako slnečná obloha,
tichý ako noc posiata hviezdami,
láska, strach aj smútok ho s ľahkosťou prekoná,
no dá sa vyčarovať dvoma vetami.
Robí radosť druhým i nevie sa sám vyvolať,
nemá dar pretrvať dlho ako plač no dokáže ho pochovať,
nemusí byť pravý i keď sa tak javí,
človek ním svojho priateľa často zdraví.
Jeho trpkosť občas zabolí,
jeho čaro niekedy povolí,
jeho náplňou však má byť šťastie a láska
a je jedno či ho dávame najlepšiemu priateľovi alebo je to len neznáma kráska.
Nemusíš sa usmievať,
keď ti nie je najlepšie, nemusíš sa za ním schovávať,
niekedy býva aj horšie a ty sa nemôžeš len o šťastie druhých obávať.
Úsmev nie je dar, do ktorého ťa môžem nútiť,
nemôžeš sa tváriť šťastne, keď sa svet ide zrútiť,
nemusíš byť tým čím nechceš,
choď len svojou cestou a rob rozhodnutia, ktoré ty sám chceš..


Deň:

Nie vždy sa vstáva ráno tak ľahko večer zaspáva,
nie vždy sa deň začne pohľadom na slnko no i to sa občas stáva,
nie každá minúta je veselá,
nie v každej sekunde tvoje srdce plaču odolá.
Skade sa však berie to šťastie v tvojich očiach?
Konečne vyšlo slnko a po upršaných nociach,
konečne sa ti zdá byť deň taký ako má byť,
už sa nemusíš pod dáždnik skryť.
Krásny obed prekazí jeden pád,
muž spadol z rebríka na ktorý liezol už toľkokrát,
proti smrti nepomôžu ani slnečné lúče,
už môžu iba zavrieť jeho oči ako zlaté dlhé klúče.
Už je preč, odviezli ho a na mieste kde ležal sa spamätáva kvietok,
trošku zlomený no čaká na ten blahodárny mok,
čaká kedy sa dážď  vráti späť,
kedy z neho voda zmyje smrť.
Podvečer sa neistota do srdcí vkráda,
myšlienky sa tisnú do hlavy ako veľké stáda,
 daj si ešte chvíľku oddych kým sa začneš trápiť dnešným dňom,
spomeň si čo všetko si zažil v ňom.
Skôr sa ti oči schovajú na noc pod viečka,
skôr ako ti v izbe zhasne sviečka,
spomeň na to čo si dnes zažil,
spomeň si na to aby si si života ďalej vážil..


Hviezdy:

Niekedy keď sú oblaky tak nízko,
cítim ako tvoj tep, cítim ho tak blízko,
je ti zima a chceš byť u mňa schúlená,
no ani nevieš čo to pre mňa znamená,
byť stále najlepší priateľ o ktorého sa môžeš vždy oprieť,
ktorý ti pomôže sa aj smrti vzoprieť.
Sedím tu sám na lavičke pod hviezdami,
nik kolo mňa, zdá sa mi, že sa ma každý stráni,
že sa už neviem ani premôcť, chvíľu počkať čo bude ďalej,
nedokážem už ani sekundu dýchať bez nej.
Noc je však krásna, pohľad na hviezdy sa mi vkráda do temných myšlienok,
táto chvíľa tak vzácna, keď ma netrápi ani jedna z mojich spomienok,
keď nemusím utekať sám pred sebou,
sedím tu sám, rozmýšlam nad tebou.
Blíži sa ráno, vychádza slnko a ja tu stále sedím,
chýba mi farba v tvári, pulz, úsmev, zostalo len pár šedín,
čakal som až do konca na svoju hviezdu, ktorá príde na lúči slnečného svitu,
nedočkám sa už viac šťastia, smútku, nebudem mať už viac lásku v srdci skrytú..


Zlosť:

Dvihni oči k nebesiam.. vidíš tie oblaky?
Jeden z nich som ja, lietam v snoch vyššie ako majestátne vtáky.
Poháňaný vetrom nebojím sa ničoho,
som ľahký ako vánok, len sa zasmej, do toho.
Zmením sa na búrku, ktorá láme stromy,
odnáša strechy a ničí domy,
zmením sa na výchor pred ktorým sa nič neschová,
ktorý tvoju nádej pochová.
Neveríš na prázdne slová,
i keď práve ty si ten čo sa na mňa pozerá zdola,
ty si ten čo by sa mal báť, n
emal by mi svojou prítomnosťou v ceste stáť.
Už sa bojíš? Začínaš mať dosť?
Mal by si sa lebo práve takto vyzerá moja zlosť.


Spomienky na koniec jednej lásky:

Mýlil som sa a spravil som kopec zlých vecí,
nemal som ani v tom najzákladnejšom pravdu a to ma teraz desí,
nemôžem sa ti už do oči pozrieť, v tých mojich sa schováva strach,
nikdy mi už na tomto svete nebude lepšie, bol to jeden veľký krach.
Neveril som ti, nemal som odvahu ťa takú brať,
tak si mi povedala len krátku vetu: "Z môjho života sa strať!"
Ja viem, čo som ti spôsobil,
že ma ľúbiš a ja som ti takto uškodil,
už nechceš byť so mnou i keď ma stále miluješ,
naše prvé stretnutie, prvý bozk a úsmev, všetko ľutuješ.
Pre teba som odišiel ďaleko i keď v srdci sa stále tajne schovávam,
chcela by si zabudnúť no ja tam ďaleko v pamäti zostávam,
nehnevaj sa prosím na to čo sa stalo,
netráp sa tým čo som mohol ale nespravil,
nevrátil by som nič z toho aj keby sa to dalo,
boli tam aj krásne chvíle a tých by som sa nerád zbavil..


Ja:

Keď odídu priatelia, keď ťa opustí láska,
keď sa ti svet borí pod nohami, keď každý boj zbytočný zdá sa,
nezúfaj nad rozliatym mliekom,
neplač nad strateným časom,
nesnaž sa byť závislý na niekom,
neskrývaj svoj smútok za veselým hlasom..
Vždy sa nájde ruka čo ti pomôže,
tá ktorá strach a neistotu premôže.
Ja mám tiež svoju oporu a nie sú ňou priatelia ani tajná láska,
ja neviem tak ako iný svoj smútok vyjadriť, pre mňa je úsmev len maska.
Pre mňa sa deň nekončí spokojným spánkom v perinách,
môj koniec dňa nie je ako štastný koniec príbehu v novinách,
ja sa nemôžem vo všetkom spolahnúť na ostatných,
moje sny sa často radia do kategórie krutých a otrasných,
krútych ako zrada od najbližšieho priateľa
a to som ani od života nikdy nechcel veľa.
Stačil by jeden človek, ktorý by ma chápal,
čo by za mnou prišiel aj keď by on sám v živote tápal,
jedna duša pre ktorú by som znamenala možno niečo viac než meno v zozname,
niekoho kto so mnou vždy zostane.