Pred okom stena
a v ruke list.
Či písať treba,
či z cesty zísť?

Neraz som si povedal
už to musí prestať.
však kto by muky vydržal?
Neviem seba trestať.

Ja pácham hriech
a bojím sa.
Či existuje vôbec liek?
Čepeľ hlboko norí sa.

Slovami zráňam, čo v srdci mám,
tuším však neviem isto.
Lieku i dušu zapredám,
len odpovedz mi čisto.

Pre nádej papier špiním
však usmrť ju rýchlo.
Ak nie je, sa netráp tým,
ceruza skončí v kríkoch.

Ak nádej žije, nevrav nič.
Tu na ťahu som ja.
Len potichúčky šepkaj: "Klíč."
Báseň je preto stvorená.