Zas raz som bola trochu nakopnutá múzou. Takže pôjdem na to ako zwyknem - bez zbytočných obkecáwačiek (až tak dlho sa tá múza totiž nezdržala) ...

Wo swojom úplne prwom príspewku som napísala "... newjem aká wyššia sila ma inšpirowala založiť si blog ..." ... no pomaly na to prichádzam. A myslím že som to wedela už keď som ho zakladala. Rada som blogy čítala. Tak som chcela aj nejaký mať.

Blog pre mňa znamená možnosť, podeliť sa o swoje názory a myšlienky s ostatnými ľuďmi. Aj keď ich wôbec nepoznám. A práwe o to ide. Byť aspoň tu úplne sama sebou mi dáwa istý pocit slobody názoru, ktorá je w reálnom swete tak trochu potláčaná.

Wo swete kde žijeme, môžeme swoje spontánne myšlienky zdieľať len s tými najbližšími - rodinou, partnerom, priateľmi. No takto nemám potrebu na niečo sa hrať, pretože je weľa wecí ktoré sa člowek pred ostatnými snaží skryť. Neopatrnosť slow a činow sa w tomto prípade newypláca a sama som sa niekoľko krát už popálila. Myslíte že by som sa niekedy spýtala swojej mamy čo si myslí o hltaní semena? Proste ma to zaujímalo a swoj blog som zwolila ako prostriedok na obdržanie odpowede. Nič wiac, nič menej.

A dostala som prezýwku hltačka, pretože mnohí si teraz myslia, že som sa chcela blysnúť či zapôsobiť na mužskú časť čítajúcich. Pre nich mám jednu jednoduchú otázku:"Prečo by som také niečo mala chcieť?" ak by som chcela na niekoho naozaj zapôsobiť, určite by som newolila taký, ani podobný spôsob "pôsobenia". A už wôbec nie cez internet. Po prwé, nič by som z toho nemala. A po druhé, nikto na koho by som možno zapôsobila (čo naozaj weľmi pochybujem že som sprawila), nikto ma w skutočnosti nepozná, takže až také dôležité to pre mňa zas naozaj nieje.

Teraz nehoworím že niesom rada že ma niekto číta. Naopak. Ak sa môj blog niekomu nepáči, som s tým úplne zmierená a určite sa nebudem snažiť sa niekomu nasilu páčiť. To by som až príliš protirečila celému štwrtému odstawcu.

waša ... "hltačka" dokopaná múzou ...